
Keď prvýkrát oznamoval svoju kandidatúru, muselo to vyzerať smiešne. Zišiel dole eskalátorom v nejakom obchodnom či administratívnom komplexe a polhodinu „rečnil“ bez ladu a skladu.
Vyzeralo to veľmi lacno, chaoticky a nevkusne. Lenže Trump zároveň prichádzal v správny moment.
Jednak nastávala éra dopytu po politických figúrach presne ako on.
Kedysi ľudia volili patricijské typy – F. D. Roosevelt, W. Churchill. J. F. Kennedy, Konrad Adenauer, Willy Brandt, Charles de Gaulle. Ľudia volili politikov, ktorí boli kúštik lepší ako oni sami.
Táto éra sa skončila približne v 90. rokoch, keď prišla éra „človeka odvedľa“. Bill Clinton, Tony Blair, Nicholas Sarkozy, Angela Merkel… Ľudia volili politikov, ktorí vyzerali ako jemne nafúknutý priemerný človek. Merkelová bola úplne typická Nemka stredného veku, Sarkozy taký typický petit con, jemne vychytralý manažerík strednej vrstvy. Boli extrémne obyčajní, vyjadrovali sa obyčajne, nemali žiadne veľmi špeciálne danosti či vyjadrovanie a to sa ľuďom páčilo. Narcizmus priemernosti.
Lenže spoločnosť tiež súbežne s tým prerábala pokračujúca bulvarizácia a reality šou.
A Trump bol jednou z reality stars. Ľudia zrazu chceli to, čo konzumovali aj mediálne – postavy správajúce sa ohurujúco, nepredpovedateľne, miestami maniakálne. Trump, Boris Johnson, Jair Bolsonaro, dnes Javier Milei.
Ten druhý prvok je meniaca sa spoločnosť, kríza postindustriálneho kapitalizmu. Špeciálne v USA to znamená: médiá chŕlia štatistiky, ako skvele sa ľuďom darí, ekonomika vytvorila toľko a toľko nových miest a pritom bežný človek vníma to, že tri tie miesta má on sám, keďže z jedného džobu nevyžije.
Proste, ľudia vnímajú svoju vlastnú komplikovanú realitu aj to, že ich niekto neustále klame či manipuluje.
A chcú zmenu či sa nejako vzbúriť. Lenže zároveň ten svet okolo seba vnímajú, ako už bolo povedané, ako reality šou. Nemajú radi politikov, ktorí sa vyjadrujú opatrne, precízne alebo faktograficky, pretože oni sami takí nie sú a podobnými ľuďmi sa cítia utláčaní. Naopak, Trump je neuveriteľne sympatický, človek, ktorí si proste povie, čo sa mu zachce, bez ohľadu na fakty či realitu a nikto ho za to nebúcha po hlave, ako často ich. Je ich hrdina.
Mohli by voliť rozumných ľudí, ale takí to majú všeobecne v americkej politike ovládanej korporátmi a super bohatými ťažké. A aj keby sa nejakí začali verejne rysovať, neboli by veľmi zábavní. Veď taký Bernie Sanders, ktorý sa snažil o prezidentský post – nuda.
Zato Trump je „správny“ človek v správnom historickom momente. Nemá rád veľkú časť plutokracie, pretože on sám nikdy medzi skutočnú smotánku nezapadol. Nebol až taký bohatý, ako sa snažil prezentovať, nemal tiež taký rozsiahly vplyv ako rôzne staré rodiny, či niektorí reálni žraloci.
V tomto sa zhoduje s „ľudom“. A tak preňho nebolo ťažké začať sľubovať návrat starých časov, so stabilnými džobmi v priemysle, hoci on sám s takouto ekonomikou veľa nemá. Vždy bol typický špekulant, developer v špekulatívnych projektoch, podnikateľ v kasínach, majiteľ pochybnej „univerzity“.
A našiel si ho človek, ktorý vytvoril veľkú časť „trumpizmu“. Steve Bannon, bývalý vojak a neskôr investičný bankár aj filmový producent, ktorý nikdy nezabudol na svoje skromnejšie začiatky, a ktorý pochopil, aká nespokojnosť vládne medzi bežnými Američanmi a ktorý zároveň aj sám asi cíti mnohé z vecí, ktoré hlása.
Toto je architekt mnohých vecí, ktoré oslovujú tie najbežnejšie americké vrstvy. Človek, ktorý vytváral koalície s rôznymi „ľudovými“ hnutiami.
Do toho sa teraz pridalo druhé krídlo, ultrabohatí ľudia. Tech miliardári (Elon Musk je len najviditeľnejší z nich), ale aj mnohí iní.
Tí majú sami svoje ideologické koníčky a záľuby, ktorými sa nie vždy verejne chvália (nie nadarmo Musk včera použil gesto, ktoré je odvodené od fašistického pozdravu a zdravia sa tak niektoré pravicové skupiny v USA).
Dobre vedia, že éra demokracie skončila. Sociálne siete ukázali cestu vpred, ľudia sa dajú extrémne ľahko ovládať a s nástupom AI, až bude v plnej sile, príde úplne iná doba aj v politike. A je dobré mať v tento kľúčový moment priamy podiel na moci.
A tak podporili Trumpa.
Do toho, samozrejme, uhoľní baróni a ďalší. Ale aj rôzne celebrity, aj tie, ktoré ho kedysi kritizovali, vrátane Tuckera Carlsona či jeho vlastného viceprezidenta. S Trumpom nesúhlasia, ale súhlasia s niektorými vecami, pretože niečo bolo proste neudržateľné (napr. masová imigrácia) a celkovo sa im zdá užitočný, tak sa k nemu pridali. Aby boli pri stole, keď sa bude vo veľkom, teatrálne veľa vecí meniť.
Lebo nejaká zmena prísť musela, Trump rozhodne zmeny chce a je fajn byť niekde okolo neho, až sa to všetko spustí.
Výsledkom je to, čo sme videli pri inaugurácii. Prezident, ktorý hovoril o tom, ako pri stavbe Panamského prieplavu zahynulo 36 tisíc Američanov, hoci to číslo ani náhodou nesedí. Podobne ako rad iných vecí, ktoré narozprával – napríklad atóm prví nerozštiepili Američania, ale Novozélanďan Rutherford v anglickom Manchestri.
Ale ľuďom, ktorí sú jeho voličskou základňou, to absolútne nevadí, nemajú na také veci intelekt či morálku. Žiaden libtard nebude ničiť veľký americký sen nejakým tvrdením o faktoch. Oni potrebujú počuť neustále niečo bombastické a byť zaujatí kontinuálnou reality šou. S politickými prvkami, takže vyhrážať sa Paname, že si USA zoberú, čo im vraj patrí, to znie super. Aj vystúpenie z WHO či Parížskych klimatických dohôd.
A nevadí to ani Trumpovej plutokracii, oni tiež chcú zvrhnúť časti dnešného systému. Pre svoje vlastné potreby.
Je to brutálny nástup novej éry. Nebude to nijako pekné, zvlášť pre neAmeričanov, a neskôr ani pre bežných Američanov. Ale bude to rozhodne svojím spôsobom zábavné.
Pre tých, ktorí majú radi reality šou.
(Status na FB, 21. januára 2025)