A nič nezmenia.
Cez víkend prebiehali zrážky s políciou v desiatich anglických mestách, zväčša na severe. Pokúsili sa podpáliť aj hotel so žiadateľmi o azyl. Horelo aj v Belfaste, v Severnom Írsku. Veľké médiá upozorňujú, že demonštrantov vyprovokovali falošné informácie. A to, že mladík, ktorý minulý týždeň na predmestí Manchestru zavraždil tri dievčatá a zranil ďalšie v psychotickom napádaní nožom, má vraj byť moslimský prisťahovalec. V skutočnosti sa narodil v Británii rodičom, ktorí prišli z Rwandy a s islamom zrejme nič nemá. To v zásade ale nehrá veľkú rolu, demonštranti proste potrebovali rozbušku pre rozsiahlu nespokojnosť. Všetky nepokoje sa odohrávajú na miestach vysokej koncentrácie chudoby.
Ten príbeh dobre aj osobne poznám, keďže som v Británii prežil niekoľko rokov počas rôznych štádií štúdia. Tam, kde ste ešte v polovici 90. rokov videli ulice síce chudobných ľudí, ktorí ale mali svoje obchody a dielne a štvrť sa hmýrila aktivitou, už krátko po roku 2000 postávali hlúčiky mladých, typických „chavs“ (slang pre bielu mládežnícku chudobu), bez práce, bez perspektívy, bez morálky v tradičnom zmysle, obklopení mega nákupnými strediskami.
Tie štvrte doslova zomlel pokročilý kapitalizmus – deregulácia uvoľnila ruky veľkým korporáciám, všade vyrástli reťazce, poháňané pohodlnou úverovou politikou (po krachu to zaplatili daňoví poplatníci, inde vyrabované penzijné fondy). Bežní ľudia strácali perspektívu trvalej, dôstojnej práce, presunuli sa do rôznych agentúrnych „džobov“. Komunity sa rozpadli, deti prestali žiť perspektívou nejakého normálneho zamestnania, odpozorovaného po rodičoch.
Soľou do rán bol potom prílev imigrantov, ktorí veľmi rýchlo pretvorili celé štvrte.
Mnohí ľudia s katastrofálnou naivitou uverili, že im nejako pomôže Brexit. Po Brexite ale prílev imigrantov do krajiny neklesol, ale stúpol na rekordné úrovne. Pričom hovoríme v drvivej väčšine o legálnom prisťahovalectve – korporácie potrebujú lacnú pracovnú silu, a tak si tých prisťahovalcov proste vybavujú.
Brexit navyše ešte viac uvoľnil ruky korporáciám vo všetkých ich aktivitách. V krajine napríklad začali vznikať megafarmy „amerického“ typu; jednu priamo podporila expremiérka Trussová vo svojom volebnom okrsku, hoci ľudia si predstavovali pobrexitovú Britániu ako raj malých firiem a fariem, a lepšieho vzťahu k vidieku. Bežný človek medzitým trpí vysokými cenami bývania a energií.
Politická trieda, samozrejme, bude hľadať nejaké nové ilúzie, ktorými by tieto vrstvy upokojila, ale nebude to robiť extra intenzívne. Premiér aj ministerka vnútra sa už nechali počuť, že po organizátoroch demonštrácií tvrdo pôjdu, a aj spustili vlnu rozsiahlych zatýkaní. Ono, politikom tie rozbroje v zásade vyhovujú, zvlášť, keď sa obyvatelia týchto chudobných predmestí melú medzi sebou.
Treba si tiež uvedomiť, že z kedysi liberálnej Británie v ostatných rokoch vyrástol policajný štát. Sledovanie obyvateľstva cez pouličné kamery je také rozsiahle, že sa trochu čudujú dokonca aj Američania. Pod zámienkami ako „hate crime“ orgány pomerne tvrdo zasahujú do života prekvapených občanov, aj tam, kde si tínedžer vycapí na sociálnu sieť slová pesničky nejakého rappera, ktoré obsahujú slovo „nigger“. Na dvere klope polícia.
Tou prazákladnou príčinou problémov sú hlboké sociálne jazvy, ale k tomu treba pridať koktejl iritácie elitami, plus, áno, aj rozsiahlu moslimskú imigráciu, ktorá ľudí dráždi. Je ale naozaj hlavne rozbuškou v oveľa hlbších problémoch spoločnosti, kde už dávno neplatí povojnová spoločenská zmluva a nejaká časť obyvateľstva proste nevidí perspektívu trochu normálneho, materiálne zabezpečeného a slušného života.
Aj po tom, ako protesty na nejaký čas utíchnu, bude hnisanie pokračovať. Bohužiaľ.
(Status na FB 5. augusta 2024)
