Nielen to. Krajina je v mnohých oblastiach života v dlhodobom stave bezprávia. A, čo je šokujúce, akoby to nikomu mimo Bulharska nevadilo. Ani EÚ štruktúram.
Jedna udalosť, ktorá vám možno ušla: tento mesiac sa v Bulharsku rozpadla vláda. Znovu.
Nikoho, kto ich politiku sleduje, to ale neprekvapí. Vládna koalícia mala väčšinu jedného poslanca a v podstate sa držala len preto, aby krajina po odkladoch konečne mohla prijať euro, ktoré sa stane oficiálnym platidlom od 1.1. (bulharské eurocenty v novembri razila aj naša mincovňa v Kremnici).
Táto koalícia pritom vládla „až“ 11 mesiacov, čo je od roku 2021 rekord.
V danom roku, 2021, mala krajina až troje parlamentné voľby. Potom síce konečne zostavili vládu, ale tá sa už po pol roku rozpadla.
A takto to pokračovalo ďalej. Občas bola úradnícka vláda, občas poloúradnícka, raz koalično-opozičná, ale žiadna dlho nevydržala.
Pred dvoma týždňami (11. 12.) posledná v poradí padla po rozsiahlych protestoch voči všeobecnej korupcii a „nevláde“. A konsolidácii.
Všimli ste si, ako protestujúcim vyjadrili morálnu podporu európski politici? Ako odsúdili bulharskú korupciu a nedodržiavanie práv, ktoré gniavi bežných občanov? Neslobodu tlače v krajine, kde si drvivú väčšinu médií rozdelili oligarchické štruktúry?
Ani ja. Okolo Bulharska je takmer vždy ticho. Prečo?
Je to brutálne jednoduché. Po prvé, je to hospodársky málo významná krajina, tak málokoho zaujíma. Ale, najmä: bulharská politická elita je dlhodobo poslušným, čo najposlušnejším psíčkom Bruselu, Berlína aj Washingtonu.
Bulhari nikdy v Bruseli nevystupujú proti línii Eurokomisie či veľkých krajín. Bulhari ako jediní spolu s Fínmi odmietli platiť Gazpromu za plyn v roku 2022. Na rozdiel od Poľska, Maďarska či Slovenska dovolili v roku 2022 nielen transport, ale aj predaj ukrajinskej pšenice na svojom území. Poctivo demontujú pamätníky sovietskej armády, aj úplne maličké. Atď.
Bizarne rozsiahlo rozkrádajú eurofondy. Ono sa to občas akože začne vyšetrovať, lebo je to fakt okaté, ale potom sa vyšetrovanie nejako zadrhne.
Nedodržiavajú európske zákony: od emisných noriem po GDPR, Bulhari európske normy síce akože implementujú a akože sledujú, ale v praxi si s nimi vytierajú zadok.
Aj v iných veciach. Do Bruselu oznámia, že pokročili v digitalizácii a obchodný register je už online. Keď si ale na stránke, ktorá akoby vyskočila z 90. rokov, skúsite vyhľadať firmy, zistíte, že obrovské množstvo dát chýba.
A tak ďalej a tak podobne. Súdnictvo funguje tak smiešne, že naozaj ťažko uveriť, že ide o krajinu, ktorá sa formálne hlási k štandardom Rady Európy, EÚ a podobne.
Krajina je to pekná, v niečom až rozprávka. Ale bulharský štát – otrasné.
No, ešte raz, na rozdiel od prestreliek medzi Bruselom a Bratislavou či Budapešťou, predtým aj Varšavou, bulharské bezprávie nikomu mimo Bulharska samotného neprekáža.
Je to otrasné, úprimne. A obrovský príklad dvojakých štandardov.
(Status na FB, 27. decembra 2025)
