Mám rád slovenskú kultúru, ktorá v minulosti ľudí spájala a obohacovala a nedelila sa na „dobrú progresívnu“ a „zlú tradičnú“. Takéto delenie pochádza od ľudí, ktorí v poslednom čase tak veľmi kričia a vyjadrujú obavu o kultúru. A, samozrejme, hlavne v progresívnych médiách.
Ale o čo im ide naozaj? O granty pochybným neziskovkám, o nedotknuteľnosť svojich ľudí, ako boli riaditelia divadla či galérie, a najmä o podsúvanie svojho jediného názoru, a to prostredníctvom kultúry.
Ministerka kultúry má zodpovednosť za svoj rezort, a preto má plné právo, aby v súlade so zákonom vymenila nominantov bývalých vlád v snahe o skvalitnenie práce inštitúcií, ktoré sú podporované nemalými prostriedkami z peňazí daňových poplatníkov – čiže každého jedného z nás, a tie spravuje ministerstvo kultúry. Koná v zmysle nášho programového vyhlásenia vlády, keď sa snaží odpolitizovať kultúru a ak odmieta ustupovať tým, ktorí tak veľmi kričia a útočia. A robia to mimoriadne rafinovane.
Určite nie je náhoda, že dnes progresívni kultúrnici vyhlásili akúsi štrajkovú pohotovosť a večer predtým zverejnil britský veľvyslanec na Slovensku status, v ktorom informuje o stretnutí s odvolanými riaditeľmi SNG a SND. Nepamätám si, že by dával také statusy s odvolanými riaditeľmi, keď ich menila ministerka N. Milanová z Oľano či iní liberálno-progresívni ministri. A rovnako by som to skritizoval vtedy, pretože veľvyslanec nemá čo zasahovať do vnútropolitickej situácie štátu, kde má zastupovať záujmy svojej krajiny. V konaní pána veľvyslanca je evidentne dvojaký meter.
Odmietam takéto zapájanie sa kohokoľvek zo zahraničia do vnútropolitického diania. Nemyslím si, že niekto, kto toto všetko, čo sa tu deje, pochopil, ich tlaku podľahne a ustúpi.
(Status na FB 5. septembra 2024)
