Spomínate si, kto bol jedným z najväčších nepriateľov slušnoľudí z liberálneho a progresívneho tábora? Ak ste si tipli hulváta Huliaka, tipli ste si správne. Nebol deň, aby nezapĺňal stránky protivládnych médií. Najčastejšie bol – celkom oprávnene – terčom vtipov a výsmechu. Až kým sa nedovydieral k postu ministra Tiposu a nevymenil poľovnícku kamizolu za oblek.
V tom momente prestali útoky na osobu Huliaka. Až by si človek pomyslel, že s postom ministra Tiposu mu zároveň narástla aj vážnosť, erudovanosť a serióznosť.
Médiá hlavného prúdu akosi prestali zaujímať kauzy jeho nového (mýtnika?) advokáta Miškoviča, neúčasť na pojednávaní o 27-miliónovom spore o štadión, ktorý na prvom stupni prehral (advokátovi odmenu aj tak zaplatil). Nikto sa nezaujíma, kde a ako dáva Tipos peniaze, kade a za koľko lieta, kde býva, akým vchodom chodí do zamestnania. Akoby bol jedným z nich.
A tu sa dostávame k pointe príbehu. Včera mal minister ŽP a podpredseda vlády Taraba 15-minútový rozhovor o najdôležitejších témach týždňa – o prepúšťaní v Galante, o vplyve bruselskej zelenej politiky na ceny energií či o začatej vojne v Iráne. A akoby mimochodom dostal aj otázku na kauzu SFZ, s ktorou teraz (neúspešne) kampaňuje Huliak. A akoby naschvál sa do správ dostali len nie príliš pozitívne vyjadrenia (nedá sa inak) o Huliakovi. Huliak sa normálne stal chránenou zverou (medveďom ) médií hlavného prúdu.
A viete prečo? Nie kvôli ministerskému výkonu, nie kvôli sympatiám ani kvôli prevýchove Huliaka na mestského liberála. Dôvod je oveľa prozaickejší. Sú to peniaze. Konkrétne veľa peňazí.
Huliak si za štátnych 18 miliónov eur (toľko zaplatil Tipos televíziám JOJ a Markíza za reklamu) kupuje ich priazeň. A celkom zjavne sa mu to darí. V tomto prípade by sa to dalo charakterizovať aj ako: progresívna ruka vidiecku ruku myje. Za hotové.
(Status na FB, 1. marca 2026)
