Dnes som sa stretol s palestínskou veľvyslankyňou na Slovensku Safou Khaldi na jej vlastnú žiadosť. Opätovne vyjadrila solidaritu s premiérom Robertom Ficom a živo sa zaujímala o jeho zdravotný stav. Vyzdvihla vďačnosť za to, že Robert Fico bol vždy priateľom palestínskeho ľudu. Predmetom rozhovorov bola však najmä dramatická situácia v Gaze a možnosti stretnutia so zastupujúcim premiérom Robertom Kaliňákom. Vojna na Blízkom východe je podľa OSN najničivejším konfliktom súčasnosti. Civilizácia, ktorá prehliada genocídu, nie je hodna svojho mena. Podľa môjho hlbokého presvedčenia by podpora malých a utláčaných národov bojujúcich za vlastnú emancipáciu (či už ide o Škótov, Kataláncov, ale aj Palestínčanov či Kurdov) mala byť vzhľadom na naše historické skúsenosti štátnou doktrínou Slovenskej republiky.
Gaza je dnes svedomím sveta, od ktorého sa mnohé štáty pokrytecky odvracajú. Ba čo viac, nemáme ani elementárne znalosti o probléme. Viacerí diplomati na Slovensku, ktorí sa ma v súvislosti s uznaním palestínskeho štátu zo strany Nórska, Španielska a Írska pýtali, aká je vlastne pozícia Slovenska, ani nevedia, že Slovenská republika uznala Štát Palestína medzi prvými! Naši predstavitelia o tom mlčia, ale aspoň si neurobili takú hanbu ako český premiér Petr Fiala, ktorý včera vyhlásil, že on Palestínu neuznáva, lebo „nie je jasné, čo to Palestína je a kde sa nachádza“. Musel to byť britský denník The Guardian a verejnoprávna BBC, ktorí mu pripomenuli, že Česká republika patrí v súčasnosti medzi deväť štátov EÚ (Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Švédsko, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Malta), ktoré palestínsky štát uznávajú…
Medzinárodnú hanbu sa pokúsilo odvrátiť české ministerstvo zahraničných vecí, ktoré na svojej webovej stránke priznalo, že Československo síce uznalo Štát Palestína v roku 1988, ale toto uznanie bol vraj „politický akt poplatný vtedajšej komunistickej politike“, takže ČR dnes palestínsky štát fakticky „neuznáva“… Neskutočná tragikomédia! Niekto by tým „expertom“ mal vysvetliť, že podľa ústavného zákona z roku 1993 všetky štáty, ktoré uznávala ČSFR, uznáva i Česká republika. A keď už ani to nepomôže, skúste českému premiérovi ukázať, kde sídli palestínske VEĽVYSLANECTVO v Prahe a odkedy sú na ich území ambasády štátov, ktoré neuznávajú…
Pri pohľade na tú frašku by sme asi mali byť radi, že slovenskí predstavitelia nezaujali k udalostiam v Gaze žiadny principiálny postoj, lebo keď mlčia, aspoň nevypustia z úst takúto hlúposť. Ale možno by sa aj oni mali začať zaujímať o to, kde je veľvyslanectvo Štátu Palestína. Lebo Palestínčania sa tu cítia skôr trpení ako uznávaní. Po včerajšom prijatí izraelského veľvyslanca na ministerstve zahraničných vecí SR (ktoré bolo po žiadosti Medzinárodného trestného súdu o vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a izraelského ministra obrany Joava Gallanta minimálne neprezieravé), by sa mala Slovenská republika vrátiť k vyváženosti a vypočuť si aj druhú stranu. Prokurátor ICC Karim Khan uviedol sedem samostatných obvinení izraelských predstaviteľov z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. OSN a ľudskoprávne organizácie otvorene hovoria o genocíde. Na to sa už predsa nedá mlčky pozerať.
Požadovať konečné a úplné ukončenie súčasnej blokády a vojny voči palestínskemu obyvateľstvu v Pásme Gazy; stiahnutie izraelských vojsk a ukončenie okupácie palestínskych území; pozastavenie akéhokoľvek obchodu s vojenským materiálom s Izraelom – to je len minimum toho, na čom by sme sa mali zhodnúť. Palestínsky ľud vždy môže rátať s mojou podporou v spravodlivom boji za svoju slobodu. Izrael má zasa právo brániť sa pred terorizmom páchanom na nevinnom civilnom obyvateľstve. Ale ak je tá odpoveď taká, že z celkového počtu obetí je len štvrtina príslušníkov Hamasu a tri štvrtiny tvoria ženy a deti, nie je to sebaobrana, ale systematické vyvražďovanie pôvodného obyvateľstva. Izrael nemôže zneužívať náš súcit s obeťami holokaustu na páchanie genocídy. Treba to zastaviť.
(Status na FB 23. mája 2024)
