Julian Assange je po dvanástich rokoch slobodný. Ľudskoprávne organizácie jasajú, bojovníci za jeho prepustenie cítia zadosťučinenie. Je to však naozaj víťazstvo? Assange sa dostal na slobodu pod podmienkou, že sa pred súdom v USA prizná k porušeniu zákona o ochrane tajných informácií. V praxi to znamená, že americkému bezpečnostnému systému sa podarilo kriminalizovať žurnalistiku a rozšíriť ich jurisdikciu globálne aj na tých, ktorí nie sú občanmi USA. Austrálsky občan Julian Assange, väznený v Británii a stíhaný v Spojených štátoch, to musel prijať. Je vážne chorý, má problémy so srdcom a mohol by zomrieť. Ale ak tento precedens prijmeme my, zachránili sme človeka, ale zasadili sme tvrdú ranu slobode prejavu. Možno si po ponižujúcom procese dupne nohou a ticho si povie svoje galileovské „a predsa sa točí“. Ale ja som nevidel triumfujúceho bojovníka, ale zlomeného muža, ktorý zatrpknuto prijíma svoj osud a pýta sa sám seba, aký to všetko malo zmysel…
Zastavuje sa mi rozum z toho, že naše červené denníčky dokážu v tejto situácii celkom vážne uvažovať o tom, že ešte je celkom možné, že je to „terorista“ (Denník N). Každý čestný človek by mal mať v tom jasno: Julian Assange odhalil tie najťažšie zločiny Spojených štátov v Iraku, ktoré sa usilovali utajiť, vrátane hromadných vrážd civilistov. Je absurdné, ak človek, ktorý robil iba to, čo by malo byť podstatou poctivej žurnalistiky (odhaľoval nám pravdu), je obvinený z terorizmu denníkom, na čele ktorého stojí človek, ktorý verejnosť o vojne v Iraku klamal a nikdy sa za to neospravedlnil. Je to rovnako absurdné, akoby človek, ktorý odhalil páchanie zverstiev v nacistickom koncentračnom tábore, bol obvinený z porušenia zákona o ochrane tajných informácií, lebo čo ak tých vrahov vystavil nebezpečenstvu… Je to zvrátenosť a ohavnosť! Rovnako ako mlčanie väčšiny slovenských politikov, ktorí sa napriek verejným výzvam neboli ochotní k tomuto bezprecedentnému porušovaniu ľudských práv na európskej pôde ani len vyjadriť.
Červené denníčky si dali záležať, aby hneď na začiatku napísali, že „týmto sa dlhoročný spor o slobodu slova končí“. Nie, týmto sa iba začína. Nemôžeme dopustiť, aby sa utajovanie vojnových zločinov stalo normou.
(Status na FB 25. júna 2024)
