Prezidentka Slovenskej republiky rozhodla, že na znak úcty k zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II. budú dnes vlajky na Prezidentskom paláci stiahnuté na pol žrde… Keď toto počuli protokolisti, museli si trhať vlasy. Jedna vec je vyjadrenie sústrasti nad odchodom ženy, ktorá definovala našu dobu a stála na čele Spoločenstva národov pozostávajúceho z 56 štátov, v ktorých žije 2,5 miliardy ľudí. No druhá vec je správať sa ako kolónia alebo podradné domínium britského impéria. Musím pripomínať takú banálnu vec, že nie sme ani jedno, ani druhé?
Hanbím sa za všetkých tých grázlov, ktorí sa nevedia stíšiť ani pred majestátom smrti a vykrikujú také tupé nezmysly, že tým v žiadnom prípade nemôžu definovať kráľovnú, ale len vlastnú hlúposť a obmedzenosť. Nebudem im tu robiť prednášku z dejín alebo britského práva, aby si uvedomili, že moc monarchu v Spojenom kráľovstve je len symbolická, že nemôže nič, vôbec nič, ani len voliť a už vôbec sa nemôže vyjadrovať k politike. Obviňovať ju zo všetkých historických zločinov britského impéria je niečo tak neuveriteľne šialené, že od takýchto retardovaných úbožiakov ani nemôžem chcieť, aby si zistili, kedy v Británii zrušili otroctvo, lebo tomu mentálne neporozumejú. Je to argument na rovnakej primitívnej úrovni, ako keby niekto nášmu zosnulému prezidentovi vyčítal, že je zodpovedný za to, že Svätopluk obchodoval s otrokmi. Ja sa nad takýmito omylmi prírody rozčuľovať nebudem, len ma to neuveriteľne hnevá, že od čias, kedy sa Ľudovít Štúr pozastavoval nad biedou ducha slovenského národa, sa toho veľa nezmenilo.
No napriek všetkým týmto excesom v správaní k zosnulej, kedy si niektorí jedinci ani v okamihu smrti nevedia zavrieť svoje nevychované ústa, predsa nebudeme upadať do opačného extrému a správať sa, akoby sme neboli nezávislá republika, ale nejaká zámorská provincia. Slovensko nie je súčasťou Commonwealthu. A takýto cirkus je nenáležitý. Až sa bojím, čo bude Zuzana Čaputová vystrájať, keď zomrie prezident USA – potiahne Prezidentský palác čiernym súknom? Ako som už povedal, s Alžbetou II. odchádza jedna éra, ktorá v širších súvislostiach poznamenala nás všetkých (aj tých hlupákov, ktorí si to neuvedomujú). Emócie sú úplne pochopiteľné. Ale nezabúdajme pritom, že táto éra symbolizovala zaostalú konzervatívnu monarchiu, ktorú by sme teraz nemali oživovať a vzývať ju. A už vôbec nie, keď sa definujeme ako moderná republika 21. storočia.
(Status na FB 9. septembra 2022)
