Eduard Chmelár: Neberte nám Svetlonosa!

Vysvetľujem to takmer každý rok, ale keďže väčšina ľudí v tom má ešte stále zmätok, nezaškodí to zopakovať znova. Nedávno sa jedna sympatická, príjemná, ale nie veľmi bystrá redaktorka denníka Plus jeden deň zaujímala o to, ako oslavujem Sviatok všetkých svätých. Bola veľmi šokovaná, keď som jej povedal, že nijako, lebo nie som katolík.

„Ako to?“ spýtala sa zmätene. „Vy si neuctievate svojich predkov?“

„Prirodzene, že áno. Lenže Pamiatka zosnulých je 2. novembra, 1. novembra si katolícka cirkev pripomína svojich svätcov.“

„A prečo je potom voľno, keď je to len pre katolíkov?“ nechápala redaktorka.

„To je tá správna otázka. Lebo u nás sa oslavujú iba katolícke cirkevné sviatky. Je to síce diskriminačné a v rozpore s prvým článkom Ústavy SR, ale na Slovensku sa nedodržiava toľko ústavných pravidiel a zákonov, že je to takmer každému jedno.“

„Takže sviatok 1. novembra úplne odignorujete?“

„To zasa nie. Jednak u nás sa vždy chodilo na hroby ,okolo‘ 1. novembra, nie iba v jeden deň. A napokon, aj ja mám rád niektorých katolíckych svätcov. Mojím najobľúbenejším je František z Assisi. Ale aby som si ctil ,všetkých svätých‘ (lebo tak znie oficiálny názov sviatku), to zasa nie. Voľakedy sa udeľovala svätosť aj ľuďom, ktorí násilne obrátili ľudí na kresťanstvo a vyvraždili pritom celé kraje. Takých ľudí si nemôžem vážiť. Dokonca aj pravoslávna cirkev má podivných svätcov. Napríklad slávny maršal Ušakov je patrónom ruských strategických nukleárnych bombardérov. Uznajte, že pred takýmito ľuďmi nemôžem cítiť žiadnu bázeň.“

„Koho potom uctievate?“

„Predovšetkým si myslím, že dnešná doba potrebuje úctu, nie uctievanie. Ja si ctím všetkých ľudí, ktorí prispeli k rozvoju humanizmu, teda k väčšej ľudskosti a ľudskému dobru. Môže to byť spomínaný František z Assisi, ktorý rozšíril náš rozmer úcty k životu nielen na ľudí, ale na celú Zem – alebo Ján XXIII., ktorý svojím obrovským úsilím o mier patrí medzi mojich najobľúbenejších pápežov. Ale rovnako tak je to aj Sokrates, Konfucius, Giordano Bruno, Komenský či Gándhí. Volám ich SVÄTOOBČANIA. Je to síce slovná hračka, ale vyjadruje moje presvedčenie, že úctyhodní ľudia nás ovplyvňujú bez ohľadu na hranice, náboženstvo či civilizáciu?

„Chystáte sa na nejakú halloweensku party? Oslavujete Halloween?“

„Vôbec nie.“

„Takže vyrezávanie tekvíc vo vašej domácnosti nehrozí?“

„A na to ste ako prišli? Viete, mňa nehnevá, keď si niekto osvojí nejaký importovaný sviatok, ale keď ním prekrýva až ničí naše vlastné tradície, na ktoré sa zabúda. Vyrezávanie tekvíc je predsa starý slovanský zvyk! A prebrali sme ho rovnako ako Američania od Keltov. U nás sa to však volá Svetlonos. Takže nemajú pravdu ani urazení veriaci, že Halloween ničí ich kresťanské tradície. Úcta k mŕtvym na Slovensku pochádza až z pohanských čias. Kelti o takomto čase slávili sviatok Samhain, ktorým sa končila jasná polovica roka a začínala sa tá temná. U starých Slovanov mal zasa Svetlonos posvietiť blúdiacim mŕtvym dušiam na cestu. Preto tie vyrezávané tekvice. Ako deti sme to milovali. Mama navyše vedela upiecť tekvicu tak, že chutila ako gaštanové pyré, čo bola v tom čase, keď sme mali nedostatok peňazí, vyslovená lahôdka. Takže žiadne vyrezávané tekvice nám neberte. Len nezabúdajte na ich domáci historický a kultúrny kontext.“

(Rozhovor napokon nevyšiel. Ale verím, že keď ho rozšírite tu, prečíta si ho ešte viac ľudí, prestanú si mýliť pojmy a dojmy a konečne sa im rozjasní ako v tej Svetlonosovej hlave. Želám vám krásne jesenné sviatky plné svetla, tepla a farieb.)

(Status na FB 31. októbra 2024)