… férový plat a kvalitné a zdravé pracovné podmienky nie sú samozrejmosťou ani v 21. storočí. Na Slovensku už vôbec nie.
Pripomeniem svoje vyjadrenia, keď sa autobusové firmy sťažovali, že im šoféri húfne odchádzajú do predčasného dôchodku. Vtedy som sa rozprával s niekoľkými z trenčianskeho regiónu a vysvetlili mi, že je to otrocká práca. Do práce idú, keď je ešte tma, z práce sa vracajú, keď je už tma. Do práce idú, keď ich rodina ešte spí, z práce sa vracajú, keď už spí. Keď im manažér plánuje trasy, ani sa neusiluje zohľadniť, aby začínali a končili čo najbližšie k bydlisku. A na otočkách už dávno nie sú dôstojné priestory na oddych. Jedna je kúsok od môjho domu a už zopárkrát som ponúkol šoférovi aspoň toalety.
Progresívec Ódor nás chce „udržať v Európe“. Lenže z jeho kancelárie viceguvernéra národnej banky s platom vyšším než má premiér, vyzerá „Európa“ úplne inak, než spoza volantu autobusu medzimestskej linky. Odtiaľ je Európa na nerozoznanie od strednej Afriky. Kam asi chodí na toaletu šoférka, lebo dnes už aj ženy vedú linkové autobusy? To nie je téma pre progresívcov, im ide vo voľbách do europarlamentu len o to, aby sme „nemali všetko“.
Lenže pre mňa je náš úspech vo voľbách spojený so zodpovednosťou a s možnosťou ovplyvniť svet práce. Napríklad zvyšovaním minimálnej mzdy a s ňou spojených príplatkov za náročnú nočnú prácu. Alebo posilnením odborárov, aby dokázali vybojovať lepšie pracovné podmienky. Napr. toalety na konečnej medzimestskej linky pre šoférov a šoférky autobusov.
Preto dnes – na rozdiel od progresívcov – oslavujem nielen 20. výročie vstupu SR do EÚ, ale aj Sviatok práce.
Lebo naše členstvo v EÚ má pre mňa význam iba vtedy, ak znamená prínos pre ľudí, ktorí pracujú a žijú na Slovensku. Práve preto a iba preto kandidujem do Európskeho parlamentu.
(Status na FB 1. mája 2024)
