V mojom vystúpení v pléne (Európskeho parlamentu – pozn. red.) som použil citáty z prestížneho The New York Times. Ale do 1 minúty, čo je maximálna dĺžka môjho času na vystúpenie v pléne Európskeho parlamentu, sa toho veľa nezmestilo. Časť z toho, o čom sa v našich končinách nedočítate, som zhrnul v nasledujúcom blogu:
USA podporujú vojnu na Ukrajine, aby oslabili nepriateľa. Dostatočne, aby pokračovala, ale málo, aby Ukrajinci vyhrali.
Megan K. Stacková šéfovala moskovskej kancelárii denníka New York Times, pokrývajúcej aj Ukrajinu. Ako „insajderka“ teraz zverejnila zásadný komentár.
Roky sledovala ten istý cyklus: „Spojené štáty neustále sľubujú viac než sú ochotné alebo schopné Ukrajine splniť, znepriatelia jej Rusko a ponechajú Ukrajinu zraniteľnú voči hnevu pána Putina.“ Nie ruské štátne médiá, ale americká novinárka priznáva: „Je správne nazývať to zástupnou vojnou, pretože si myslím, že je rozumné dospieť k záveru, že Bidenova administratíva podporila vojnu nielen z úcty k spravodlivému ukrajinskému odhodlaniu odraziť Rusko, ale aj preto, že vojna bola šancou oslabiť nášho nepriateľa. bez priameho zapojenia. Spojené štáty vytýčili nepríjemnú strednú cestu – podporovali vojnu dostatočne na to, aby pokračovali, ale nikdy nie natoľko, aby vyhrali.
Putin prevahu nestratí
Hoci Donald Trump tvrdil, že vojnu ukončí za 24 hodín, americká novinárka upozorňuje, že „jeho politickí rivali, ako aj jastrabi vo vlastnej strane“ mu neumožnia urobiť to tak, aby Ukrajina bola obetovaná a Vladimír Putin bol víťazom. Ako vždy, keď tento – prepytujem – americký prezident niečo vyhlási, realita bude iná. Lenže Megan Stacková tvrdí, že „pán Trump by to mal urobiť aj tak“, pretože „v tejto krutej vojne zomierajú denne desiatky a často aj stovky ľudí. Pán Trump by sa mal chopiť šance na záchranu životov. Nikto nepríde zachrániť Ukrajinu. Nakoniec bude potrebná dohoda.“
Problém je v tom, že „nie je dôvod očakávať, že Putin teraz stratí prevahu. Môže to znieť ako porazenectvo, ale je to tiež realizmus“. Autorka pripomína, že „už dlho sa objavujú správy o predstaviteľoch Bidenovej administratívy, ktorí sa potichu pokúšajú postrčiť Ukrajinu k rokovaniam“. Najneskôr odvtedy, čo sa „ambiciózna ukrajinská protiofenzíva z roku 2023, ktorá mala prerušiť zásobovacie trasy medzi Ruskom a Krymom zrútila“. Ukrajine sa síce podarilo dobyť dokonca časť ruského územia (mimochodom, niektorí americkí poradcovia už vtedy od takého mrhania silami Ukrajincov odhovárali, hoci zabratie ruského územia mohlo byť dobrým východiskom pre neskoršie vyjednávania, ak by ho Ukrajinci dokázali udržať), lenže podľa aktuálnych správ už takmer polovicu z neho získali Rusi späť.
Ukrajinci denne strácajú
V tejto súvislosti malé odbočenie k inému článku amerických liberálnych novín. New York Times v ňom analyzovali šance Ukrajincov na obrat. A nenašli žiadne: „Podľa Pasiho Paroinena, vojenského experta skupiny Black Bird Group so sídlom vo Fínsku, bola polovica doterajších územných ziskov Ruska na Ukrajine v tomto roku dosiahnutá len za posledné tri mesiace. ,Situácia v juhovýchodnom Donbase sa rýchlo zhoršuje,‘ povedal.“
Megan K. Stacková zdôrazňuje, na čo už mesiace upozorňujú americkí vojenskí experti: dodávky zbraní už nie sú hlavnou nevýhodou Ukrajiny. „Ukrajinská armáda má problémy s náborom vojakov a vybavením nových jednotiek.“ Samotné americké noviny opísali, ako ukrajinskí policajti odvliekli mladých mužov priamo z koncertnej sály. Matovičov a Hegerov poradca a dnešný ambasádor Zakarpatska Eduard Buraš opisuje, ako jeden muž zašiel do materskej školy po zabudnutú vec svojej manželky a už sa nevrátil, lebo ho odvliekli rovno do vojny. Konštatuje, že „muži (na Ukrajine) sa boja vyjsť na ulicu, lebo sa z nej už nemusia vrátiť.“ Toto nedokážeme zvrátiť žiadnymi dodávkami zbraní a munície, museli by sme na Ukrajinu poslať vojakov. To isté platí pre všetkých „spojencov“ Ukrajiny: „Ak by Spojené štáty skutočne chceli, aby Ukrajina vyhrala za každú cenu, poslali by vojakov. Ale nikto rozumný – vrátane autorky tohto článku – nechce riskovať zapálenie priamej vojny medzi nukleárnymi nepriateľmi Ruskom a Spojenými štátmi,“ píše Megan K. Stacková.
Vojna vyhovuje americkému záujmu
Podľa autorky musia aj americkí stratégovia pochopiť, že vojna na Ukrajine už USA nepomôže vyriešiť ich „problém s pánom Putinom“, hoci „vo Washingtone sa stále nádejajú, že poškodí a odstraší Kremeľ od (vojnových) dobrodružstiev“. Americká novinárka opakovane upozorňuje na vyjadrenia amerických predstaviteľov, ktoré potvrdzujú, že USA vohnali Ukrajincov do tejto vojny len pre svoje vlastné záujmy s cieľom oslabiť ruského prezidenta: „Napríklad keď minister obrany Lloyd Austin povedal novinárom v Poľsku pár mesiacov po invázii, že Spojené štáty chcú vidieť Rusko „oslabené“. Komentár naznačoval, že Spojené štáty by využili ukrajinské vlastenectvo a obetovali ukrajinské životy, pretože predlžovaná vojna – dokonca aj vojna, ktorá sa pravdepodobne (od začiatku) nedala vyhrať – vyhovovala americkému záujmu zbaviť sa stálej moci pána Putina.“
V tejto súvislosti Megan K. Stacková opisuje, ako USA celé desaťročia podvádzajú Ukrajinu: huckajú ju proti Rusku, sľubujú podporu a ochranu, čím vytvárajú falošný pocit bezpečia, ktorý ukrajinské elity povzbudzuje, aby ignorovali ruské záujmy. Financuje odpor k tým, ktorí sa realisticky usilovali vychádzať s Ruskom dobre. Áno, aj za cenu ústupkov, lebo to dobrí susedia robia, berú ohľad na seba navzájom, aby sa vyhli vojne. A opäť áno, tí slabší ustupujú viac. Lebo vojna je skazou pre nich, nie pre tých silnejších.
Za kľúčové považuje americká novinárky plané sľuby o členstve v NATO. „Pán Bush sľúbil, že bude presadzovať členstvo Ukrajiny v NATO. Nikdy sa to nestalo. Čokoľvek si myslíte o NATO (iná téma na iný deň), niet pochýb o tom, že Západ tým, že nehovoril úprimne, zanechal Ukrajinu v neudržateľnom geopolitickom vákuu. Krajina nezískala ochranu NATO – len dôsledky toho, že pán Putin kritizoval možnosť vstupu Ukrajiny do NATO. Práve to (…) definovalo prístup USA k tejto katastrofálnej vojne.“
Najtragickejší výsledok mocenských hier
Inak by to dokonca nebolo, ani keby do Bieleho domu nezasadol Trump: „Dokonca aj prezident Biden – ktorý sa vydáva za najväčšieho obrancu Ukrajiny – povedal, že by nepodporil „NATOizáciu Ukrajiny“. Samozrejme, že Spojené štáty sa obávajú vstupu Ukrajiny do NATO: ak by sme boli ochotní ísť do vojny s Ruskom, aby sme zachránili Ukrajinu (čo by bola povinnosť v prípade členstva Ukrajiny v NATO, pozn. BO), urobili by sme tak práve teraz.“
Urýchlene ukončiť vojnu je dnes jediné riešenie v prospech Ukrajiny. Predlžovanie vojny je iba v prospech agresora Putina. A na úkor akejkoľvek nádeje pre Ukrajincov a Ukrajinky do budúcnosti: „Úmrtia prevyšujú pôrodnosť na Ukrajine, čím sa násilie mení na demografickú brzdu. Prichádza ďalšia studená zima a ukrajinská elektrická infraštruktúra je zničená. Táto bezútešná krajina obsahuje najextrémnejšie a najtragickejšie výsledky mocenských hier, ktoré na ukrajinskej pôde nemilosrdne rozohrali mocnosti. Rusko aj Spojené štáty už desaťročia zneužívajú vnútorné rozdelenie Ukrajiny na vzájomné podkopávanie a získavanie regionálneho vplyvu, zvyčajne na úkor obyčajných Ukrajincov.“
Je nepochybné, že Európska únia nedokáže túto katastrofálnu situáciu vyriešiť v prospech Ukrajiny v tom zmysle, ako to prezentuje. V zmysle úplného vytlačenia agresora za medzinárodne uznávané hranice, v zmysle „víťazstva Ukrajiny“, či dokonca „triumfu Ukrajiny“ (najnovšie heslá európskych kresťanských demokratov). A podľa Megan K. Stackovej sa na USA spoliehať nemôžeme: (USA) Chcú, aby Ukrajina fungovala ako protektorát, ale v konečnom dôsledku nie sme ochotní ju chrániť. Rozumná, škaredá stratégia – takticky obhájiteľná, ale morálne odsúdeniahodná. Amerika sa nechystá zachrániť Ukrajinu. Možno potrebujeme, aby to pán Trump – drzý a bezohľadný – konečne povedal nahlas a podľa toho konal.“
Autor je poslancom Európskeho parlamentu za HLAS-sociálna demokracia
(Úvod: Status na FB, 27. 11. 24 a blog na Sme)
