Predstavte si, že máte vlastné vinárstvo – vlastné hrozno, vlastný lis, vlastnú pivnicu. A potom prídete do obchodu kúpiť svoje vlastné víno a stojí trojnásobok ceny. Lebo v Nemecku je sucho. Znie to absurdne, ale presne tak dnes funguje nastavenie cien elektriny pre Slovensko.
Ročne vyrobíme približne 27 terawatthodín elektriny, spotrebujeme asi 25. Máme teda prebytok a energiu dokonca vyvážame. Navyše 87 % našej výroby tvorí jadro a obnoviteľné zdroje, teda lacná a čistá energia. Logicky by sme mali mať lacnú elektrinu. Lenže cenu neurčuje Slovensko, ale systém na európskej burze nazývaný merit order. Ten funguje tak, že cenu neurčuje najlacnejší zdroj, ale najdrahší potrebný na pokrytie dopytu. Ak teda plynová elektráreň v Nemecku vyrába za 100 eur, rovnakú cenu dostane aj lacné jadro či vietor.
Je to ako keby chlieb stál euro, jeden bio rožok desať eur – a predavač by rozhodol, že všetko pečivo dnes stojí desať eur. Výsledok? Slovenské podniky platia za elektrinu násobne viac než konkurencia v USA či Ázii, hoci energiu vyrábame lacno.
Preto bude v najbližšom období dôležité otvoriť dve zásadné otázky. Po prvé, zmenu systému určovania cien elektriny v Európskej únii tak, aby krajiny, ktoré vyrábajú lacnú a čistú energiu, mohli túto výhodu využiť aj pre svojich občanov a podniky. A po druhé, silnejší vplyv štátu v strategickej energetike.
Ak dokážeme vyrábať lacnú a bezemisnú elektrinu, mali by sme mať možnosť ju lacnejšie ponúkať vlastným ľuďom aj vlastným firmám. Presne za také riešenie sa budem zasadzovať aj v Európskom parlamente.
(Status na FB, 4. marca 2026)
2 Odpovede
Braňo…pretože…pretože… a nespáchali slovenské vlády privatizáciu energetických podnikov a rozbitie dobre fungujúcej horizontálnej štruktúry ( na západo- stredo a východoslovenské distribučky) a vertikálnej štruktúry od výskumného ústavu, projektovaniu a konštrukcií, až po priamo výrobcov energií? Koľko z energetickej výroby je v rukách cudzích investorov, ktorí hlavne sledujú ukazovateľ ROI -return of investments – návratnosť investícií? Vtedy je pre nich nehorázne výhodné, ak sa môžu odvolávať, že „cena na burze“ je taká, alebo že svetové ceny sú takéto – ak by to všetko držal štát, cenu by mohol určovať sám!
Prvý krok – prinútiť cudzích investorov, aby cenu na Slovensku konštruovali dohodou, nie cez burzy a svetoví ceny. Druhý krok – prevziať celú energetiku do štátnych rúk. K ČOMU SA ODHODLÁTE VY?
Prečítal som si pozorne poslednú vetu článku: Problém je DOMA a nie v Bruseli v Europarlamente! Doma ho treba riešiť – kto nám zakáže prinútiť cudzích investorov „sediacich“ na prameni elektriny, aby si so štátom dohodli ceny na základe výrobnej kalkulácie plus primeranú slušnú maržu? NIK? EÚ? Eurokomisie sú už po prúseri s naftou a plynom „mimo hry“ – nebudeme ich predsa po TOMTO prúseri poslúchať. Vráť sa domov, bol si vždy dobrý v domácej politike.