Včera som bol v Luxemburgu naposledy na zasadaní ministerskej rady. A tak som mohol podporiť návrh novely európskej smernice o európskych zamestnaneckých radách, o ktorom budem onedlho opäť rozhodovať, ale už ako poslanec Európskeho parlamentu. Keďže európsku legislatívu prijíma spoločne Rada EÚ a Európsky parlament, pre posilnenie hlasu Slovenska v EÚ bude spolupráca poslancov EP s vládou SR veľmi dôležitá.
Dnes sa nám podarilo získať väčšinu pre posilnenie práv zamestnancov na získavanie informácií od firiem, ktoré ich zamestnávajú. Posilňujeme aj ďalšie dôležité práva zamestnancov nadnárodných spoločností, ktorých aj na Slovensku pôsobí veľa. Preto je dôležité, aby naši – slovenskí – zamestnanci mohli za svoje potreby a záujmy vyjednávať nielen s lokálnym vedením týchto firiem, ale aby mali efektívne zastúpenia aj voči nadnárodnému manažmentu. Ešte pred prijatím tejto legislatívy v Európskom parlamente zorganizujem na Slovensku stretnutie s odborármi z nadnárodných spoločností, aby som od nich získal spätnú väzbu, čo im pomôže v ich presadzovaní lepšieho postavenia, lepších platov a lepších pracovných podmienok.
Slušne, ale so všetkou rozhodnosťou som sa tiež zapojil do diskusie, či treba posilniť sociálne práva pracujúcich ľudí v Európe. Žiaľ, pravicové strany a niektoré z ich vlád sa chcú čo najviac odkloniť od sociálneho rozmeru EÚ. Typické bolo vystúpenie českého ministra práce Mariana Jurečku či jeho švédskeho kolegu Johana Pehrsona: zdôrazňovali záujmy firiem, nie ľudí, ktorí v nich pracujú. Zdôrazňovali konkurencieschopnosť, čo by bolo v poriadku, ak by nestála na oslabovaní práv zamestnancov a znižovaní ich sociálnych štandardov.
Som si vedomý, že aj takto bude vyzerať súboj pravice a ľavice v Európskom parlamente. Dnešný čiastočný úspech dokazuje, že Slovensko nie je v žiadnom prípade izolované a je rešpektovaným partnerom v EÚ. Samozrejme, musíme vedieť komunikovať, musíme vedieť argumentovať a najmä, nesmieme sa báť sebavedomo prezentovať naše postoje.
(Status na FB 21. júna 2024)
