V obchodoch nás tlačia na samoobslužné pokladne, na železnici zase čakám, kedy nás začnú vytláčať na samoobslužné dreziny.
Dvadsať rokov sme na železniciach prepúšťali, aby sme zistili, že musíme nabrať ľudí späť, lebo to prestáva fungovať. V rokoch 2003, 2011, 2020 a 2021 sa železnice zbavili minimálne 5 500 zamestnancov. Výsledkom je súčasný brutálny personálny podstav železníc. Vlaky jazdia len vďaka tomu, že zostávajúci železničiari sú ochotní pracovať ďaleko nad rámec toho, čo musia. Za mizernú mzdu. V mizerných podmienkach. Snažia sa obhájiť dobré meno Slovenska pred zahraničím, ktoré nás už otvorene označuje za čiernu dieru, kam sa boja posielať svoje vlaky. Lebo sa nestaráme o trate. Preto majú železničiari moju úctu a prišiel som ich podporiť aj do Žiliny. Neprotestujú proti niekomu. Stretávajú sa, aby upriamili pozornosť na stav železníc. Aby ich v republike už konečne bolo počuť.
Dreziny ako vrchol automatizácie?
Úbytok personálu si určite všímate aj vy. Na mnohých staniciach už nefungujú pokladne. Lístok si kúpite u sprievodcu. Ten na mnohých staniciach zároveň už supluje aj výpravcu. No a na niektorých tratiach vraj už netreba ani sprievodcu. Lístok si máte kúpiť sami, napríklad na trati Moldava nad Bodvou – Košice. Aj zastaviť vlak si musíte sami. Ako napríklad v Sedliackej Dubovej na Orave, kde musíte počasie-nepočasie stepovať na nástupišti a kývať na rušňovodiča, aby vám zastavil. A to nehovorím o profesiách, ktoré ako cestujúci nevidíme.
Ďalším stupňom optimalizácie na železniciach možno bude prepustenie rušňovodičov. Na vybrané trate sa potom nasadia dve dreziny, na ktorých budú „makať“ cestujúci. Jedna pre robotníkov, ktorí potrebujú byť v meste pred šiestou a druhá pre deti, ktoré potrebujú byť v škole na ôsmu. Naspäť pôjdu o jednej a o pol tretej… Preháňam. Ale len hyperbolizujem filozofiu, ktorá nás doviedla do súčasnej situácie.
Vrátiť česť a dôstojnosť železničiarom
Ak prídete na zhromaždenia železničiarov, tak vám udrie do očí, že väčšina účastníkov má na hlave šediny. Kde-tu sa mihne mladší ročník. Na tomto možno vidieť vekovú štruktúru železníc. Z mladých ľudí sa vo vlakovej doprave zamestná len ten, kto železnice miluje a je ochotný tu pracovať za akýchkoľvek podmienok.
Napríklad ako mladý chlapec, ktorý prišiel do Žiliny a môže sa „pochváliť“ zárobkom 750 eur. „Z tohto dôvodu som si musel nájsť ďalšiu prácu, aby som splatil bývanie, aby som sa najedol, aby som mohol ísť niekde na výlet,“ dodáva do objektívu kamery.
Funkčnosť železníc dnes zachraňujú najmä päťdesiatnici. Teda generácia ľudí, ktorá má ešte socialistickú pracovnú morálku a je naučená k práci pristupovať zodpovedne a poctivo. Čo je paradoxom, lebo práca v období socializmu má v súčasnosti nálepku zápecníctva a ulievania sa. Ak by zodpovednosť za železnice mala prevziať mladá generácia „snehových vločiek“, tak by do týždňa nastal celoštátny kolaps.
Zostávajúci železničiari si zaslúžia, aby im štát vrátil česť a dôstojnosť, ktorú mali v minulosti. Prvým krokom k tomu je dobre týchto ľudí zaplatiť.
Čo potrebujú? Len peniaze a plánovanie
Môžete reformovať, môžete optimalizovať, môžete odkladať údržbu, môžete donekonečna zadávať štúdie a analýzy, ale k žiadnemu novému receptu sa nedopracujete. Železnice potrebujú na ozdravenie dve jednoduché veci – plánovanie a peniaze. Bodka.
Plánovanie môže znieť akokoľvek komunisticky, ale taký kolos ako železnice jednoducho musí mať nastavené – koľko absolventov vypustia stredné školy, koľkých môžu železnice zamestnať, koľkí mi odídu do penzie. Akú personálnu rezervu potrebujú mať. Dokedy opravia koľko kilometrov koľají a staníc. Koľko na to potrebujú. Po koľkých rokoch musia ísť vozne a rušne na „servisovanie“. A tieto plány sa musia v prvom rade plniť. Ale na to musí byť dostatok financií.
Ak vieme ročne vyčleniť 2 % HDP na nákup stíhačiek, ktoré ďalších 20 rokov budeme len v hangároch chrániť pred koróziou, tak musíme vedieť vyčleniť 1 % HDP na údržbu koľají a výhybiek, po ktorých dennodenne cestujú desiatky tisíc ľudí. A ďalšie percento na ľudí.
Vo verejnej doprave nemá čo robiť diskusia o ziskovosti. Je to služba vo verejnom záujme a tak musí byť štát nastavený na jej pravidelné dofinancovávanie. A zdroje na to majú štátu zabezpečiť iné podniky, ktoré už sú založené za účelom generovania zisku. Lenže tie už takmer nemáme.
Včera Žilina, zajtra Zvolen
Opätovne vás volám – príďte týchto ľudí podporiť aj vy. Včera boli v Žiline. Ešte nás čakajú dve zhromaždenia. Zajtra (14. marca, pozn. red.) sa stretávame pred železničnou stanicou vo Zvolene o 14.30. A budúci utorok v rovnakom čase pred hlavnou stanicou v Bratislave.
(Status na FB 13. marca 2024, titulok SLOVO)
