Včera (9. mája – pozn. Slovo) som si v rozhovore s priateľom – schádzajúc po schodoch zo Slavína – uvedomil, že za posledné 2 roky sa citeľne zlepšila atmosféra v spoločnosti. Včera sme totiž mohli prísť vzdať hold padlým červenoarmejcom bez obáv.
Spomenul som si na to, aká vypätá atmosféra vládla na Slavíne v máji 2022, keď ho demonštratívne obsadili proukrajinskí aktivisti. Ako ťažko sa mi (ne)darilo pochopiť slová policajtov chrániacich to iracionálne zhromaždenie o tom, že ak máme kvety, tak ich máme ísť položiť niekde bokom, do rohu, ďalej od hlavného pamätníka. Aby sme nevyvolávali konflikt…
A aká napätá atmosféra vládla v spoločnosti celkovo – hľadanie vnútorného nepriateľa, pomyselné uťahovanie šraubov, zapchávanie úst nepohodlným médiám, virtuálne lynčovanie každého, kto unisono neverklíkoval predpísané frázy.
Včera som si uvedomil, že po dlhšej dobe môžeme dýchať slobodnejšie, aj keď – uznávam – že stále nie úplne slobodne.
Postupné uvoľňovanie skrutiek uťahovaných od roku 2020 sa darí aj vďaka rozhodnutiu mnohých z vás z 30. 9. 2023 a následne aj vďaka takým politickým zápasom, aké sme sledovali v posledných dňoch v súvislosti s cestou premiéra do Moskvy. Ustáť takéto ataky je veľmi náročné, čo len svedčí o odhodlaní tých, ktorí by Slavín a ďalšie pamätníky červenoarmejcom videli najradšej prázdne a pusté.
Pevne verím, že budúci rok sa nám na Slavíne bude dýchať ešte slobodnejšie ako teraz. Prispejme k tomu každý svojou troškou.
(Status na FB, 10. mája 2025)
