Tlačiareň Neografia balansuje na hrane priepasti. Zajtra už bude možno neskoro.
Navštívil som martinskú tlačiareň Neografia. Je to zrejme posledný národný podnik na Slovensku. Má viac ako 150-ročnú tradíciu, stále zamestnáva stovky ľudí. Mnohí z nich tu pracujú 20 i 30 rokov. Vo výrobe som hovoril so ženami, ktoré tu pracujú aj 37 rokov.
„Nastúpila som rovno zo školy. Pre mňa to bola česť, že môžem pracovať v Tlačiarňach SNP. Doteraz si pamätám svoj prvý deň a pani, ktorá ma prijímala do zamestnania,“ povedala mi jedna z nich.
Keď počujete takéto príbehy priamo vo výrobe, tak si uvedomíte jednu vec.
Ak sa podnik s takouto tradíciou a významom pre región dostane do problémov, štát by sa mal vážne zaoberať tým, aké nástroje má k dispozícii, aby sa výroba aj pracovné miesta zachovali.
Keď sa do neistoty dostanú kľúčoví zamestnávatelia (tým viac domáci) regiónov, v neistote sa ocitajú aj ich zamestnanci.
Lenže základom ekonomiky sú práve ľudia, ktorí ráno zapínajú stroje.
„Nás táto práca baví. Rozumieme jej. Vidíme v nej zmysel. Vyrábame knihy, preto v tej práci vidíme trochu aj poslanie,“ povedala mi ďalšia pracovníčka.
Som vďačný predsedovi Matice slovenskej Mariánovi Gešperovi aj manažmentu Neografie, že na moju žiadosť o stretnutie reagovali promptne a že ma trpezlivo sprevádzali po výrobe. Hovorili sme o histórii podniku, výrobe, ale hlavne o viacerých cestách, ako by štát mohol prispieť k záchrane Neografie.
Jednou z nich je aj prechod do pološtátneho alebo štátneho vlastníctva Neografie. Vážim si vedenie Matice, že bolo ochotné navrhnúť takýto neštandardný krok. Ekonomickým liberálom z Bratislavy, ktorí ekonomiku vidia len cez tabuľky a nikdy nie cez ľudské osudy, dozaista stúpne tlak do stratosféry pri predstave, že poštátnením podniku by sa mali zachrániť pracovné miesta. Nehovoriac už o tom, ak by v budúcnosti štátna tlačiareň pokrývala dopyt inštitúcií štátnej správy, verejnej správy a samosprávy.
Ale nech. Neografia je ďalšou ukážkou toho, ako zlyháva trh. Keďže podnik dostali do červených čísel najmä neúmerné ceny energií.
Ako štát máme teraz možnosť zachrániť pracovné miesta a rozvíjať polygrafický priemysel. Nie „ako za komunistov“, ale tak ako v súčasnej modernej Európe robia viaceré štáty.
(Status na FB, 10. marca 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
2 Odpovede
Ten trend k tomu, aby štát preberal vlastníctvo po bankrotujúcich podnikoch, je už tu. Národohospodársky nejde o „výkup“ aktív súkromných podnikov za každú cenu, ale o udržanie hospodárskeho a ekonomického zdroja ( lebo kto vyrába, teda v tomto prípade aj tlačí knihy) pre slovenskú spoločnosť. Kašľať na trhy. Ale pod stromček chceme vnukom ešte stále dávať aj krásne farebné rozprávkové knihy a časť inteligencie ešte stále má doma rozsiahlu knižnicu, ktorú si dopĺňa…Bola by to obrovská národohospodárska škoda, prísť o Neografiu.
Lebo firmy čo budú tlačiť na papier, tu budú – súkromné, ktoré potrebujú najmä zisk a preto predajnosť kníh, tlačovín. Ale to nebude „služba“ vo verejnom či spoločenskom záujme.
….bývalý národný podnik, Artur…národné podniky zo svojho statusu nebolo možné predať, kúpiť, ba ani zbankrotovať… posledný národný podnik z bývalej ČSSR je Budvar, n.p. České Budějovice a je úspešný, pretože niet právneho základu, čo s ním…