Na Hornom Zemplíne sa schyľuje k sociálnej katastrofe. A čas sa nepočíta na mesiace či týždne, ale doslova na dni. Bukóza Hencovce je na pokraji kolapsu. Väčšina z jej 700 zamestnancov nevidela výplaty od marca. Keďže sa obrátili na predsedu vlády, vycestoval som priamo do Bukózy. A musím konštatovať, že ak sa nestane zázrak, tak podnik s viac ako 75-ročnou tradíciou padne. A skúsení zamestnanci stratia posledný dôvod zostať v tomto regióne.
Chcem maximálne apelovať na médiá, ale hlavne na kompetentných politikov, aby obrátili svoju pozornosť aj na vranovský okres. Osud tisícky rodín a domáceho závodu s dlhou tradíciou je v našich rukách!
Ťažké časy pre pracujúcich
Na začiatok treba uviesť, že zamestnanci o svoje mzdy v konečnom dôsledku neprídu. Vďaka garančnému fondu Sociálnej poisťovne im ich vyplatí štát. To však nastane až po vyhlásení konkurzu spoločnosti. Problém je, že zamestnanci Bukózy nedostávali peniaze doteraz, v plnej výške a pravidelne. Už niekoľko mesiacov sú maximálne tolerantní k vedeniu závodu. Avšak banky, telekomunikačné spoločnosti či dodávatelia energií majú nulovú toleranciu. A tak aj zamestnanci museli využiť možnosti, ktoré im ponúka legislatíva.
O tomto všetkom ma informovali zástupcovia zamestnancov na čele s Pavlom Halasom. Hovorili o situácii zamestnancov, ktorí doteraz žili zo skromných úspor. Alebo z platu partnera. Lenže to sa nedá donekonečna. Navyše, v Bukóze pracuje veľa manželov a náročná situácia tak na mnohé rodiny doľahla dvojnásobne.
Minulý týždeň sa uskutočnilo pred areálom celulózky protestné zhromaždenie. Žiaľ, dostatočnú pozornosť u politikov nevyvolalo.
Závod duchov
Absolvoval som stretnutie nielen so zástupcami odborov, ale aj s manažmentom. A musím priznať, že nevidím miesta, kde by mohli konať inak a lepšie.
Vedenie si zaslúži rešpekt aj za to, že sa mus podarilo nielen modernizovať proces výroby buničiny, ale aj naštartovať výrobu papiera. O to skľučujúcejšie bolo prechádzať sa po vyprázdnenej papierni. Za normálnych okolností by tu desiatky ľudí vyrábali kvalitný papier, teraz tu však nájdete len halu duchov.
Problémy sa v Bukóze začali už pred niekoľkými rokmi. Nominanti bývalej koalície v čase, keď sa na štát obracalo množstvo podnikov so žiadosťami o zhovievavosť a podporu, zvolili – z pre mňa nepochopiteľných dôvodov – nekompromisný postup, ktorý zaobalili do fráz o transparentnosti. Nedostatok dodávok dreva, neochota pomôcť podniku zamestnávajúcom stovky ľudí v ťažkostiach úverom, dočasný nárast cien vstupov a pokles cien výstupov na trhu spôsobil, že snehová guľa problémov narástla do takých rozmerov, že je ďalej neúnosná.
Nové vedenie Lesov SR problém s dodávkami odstránilo. Lenže Bukóze momentálne chronicky chýba kapitál na opätovné naštartovanie produkcie.
Štátna Eximbanka nedávno zamietla Bukóze žiadosť o preklenovací úver vo výške 2 miliónov eur. Poviete si, že štátna banka uchránila verejné financie pred ich naliatím do rizikového podniku. Lenže štát príde o ďaleko väčšie peniaze.
Dávka, na ktorú budú mať zamestnanci Bukózy od úradu práce nárok, bude prevyšovať 800 eur bez zdravotných odvodov. Tie bude za nich takisto hradiť, pokým budú v evidencii Ak si to vynásobíte siedmimi stovkami zamestnancov, ktorí pribudnú do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak mesačne štát vyplatí viac ako 600-tisíc eur. Už v štvrtom mesiaci sa dostane na úroveň úveru z Eximbanky. A ak zamestnanci využijú celých šesť mesiacov, počas ktorých majú nárok na dávku v nezamestnanosti, tak náklady štátu vystrelia na viac ako 3,5 milióna eur.
Za posledné mesiace sa situácia na trhu otočila. Cena buničiny narástla a Bukóza by sa po nabehnutí na výrobu dokázala rýchlo otriasť.
Lenže na rozbeh výroby a úhradu všetkých pohľadávok už dva milióny nestačia…
Zázrak je už len v možnostiach štátu
Vedenie Bukózy sa snaží zohnať investora, ktorý by do podniku vstúpil a priniesol kapitál potrebný na reštart výroby. Pri tejto možnosti však zostávam skeptický. Jedinú možnosť zázraku vidím v netradičnom riešení: v tom, že by úlohu investora na seba zobral štát. Výmenou za významný majetkový podiel v Bukóze.
Bol by to komplikovaný proces, ktorý by predstavoval aj určité riziko. Navyše si viem predstaviť búrku nevôle zo strany neoliberálnych think-tankov, ako aj Bruselu, ktorý nás tlačí do konsolidácie verejných financií. Lenže z hľadiska potrieb tohto regiónu Slovenska dáva význam len takéto riešenie.
Je totiž v štátnom záujme, aby sme tu udržali viac ako 700 kmeňových zamestnancov – odborníkov – a ďalších cca 500 zamestnancov u subdodávateľov. Je v našom spoločnom záujme, aby sme posilňovali a rozvíjali aj neprivátny sektor hospodárstva. A rovnako tak je v štátnom záujme, aby sme zachovali domácu výrobu. Z tohto dôvodu je reakcia ministerky Sakovej – že rokujú o príchode holandského investora do Vranova – nelogická. Potrebujeme chrániť domácu výrobu, nie posilňovať postavenie nadnárodných spoločností.
Nebojme sa plánovania
Takéto riešenie problémov v Bukóze by dalo štátu možnosť vytvoriť reťazec štátnych podnikov, ktorých produkcia by na seba nadväzovala. Dnes sa to môže zdať ako utópia, no faktom je, že by sme len nadviazali na to, čo tu už v minulosti fungovalo.
Štátne Lesy SR by dodávali materiál do (polo)štátnej Bukózy, v ktorej je možné už dnes produkovať nielen buničinu, ale aj papier. V nadväznosti na to by štát mohol založiť polygrafický podnik s viacerými prevádzkami, ktoré by s novými pracovnými miestami boli umiestnené primárne do „hladových dolín“ a svojou produkciou by pokrývali obrovský dopyt štátnej správy, verejnej správy a samosprávy po tlačiarenských službách a kancelárskych produktoch.
Vzhľadom na stabilitu dodávok a odbytu by takýto model bol životaschopný a v porovnaní so súkromnými podnikmi aj odolný voči výkyvom trhu. A práve v tomto vidím budúcnosť.
Ak nechceme mať zo štátu len mamutiu pracovnú agentúru, ktorá bude zahraničným investorom len dohadzovať lacnú pracovnú silu, tak musíme hľadať možnosti, ako byť v hospodárstve sebestačnejší a nebáť sa využívať výhody neprivátnych foriem výroby.
Mojou úlohou bude pre túto myšlienku získavať politikov.
(Status na FB 22. mája 2024, titulok autor a SLOVO)
