V Markíze nejde o zachovanie slobody slova. Tú máme v kapitalizme prirodzene obmedzenú. Len snobská skupinka novinárov práve zisťuje, že pravidlo „peniaze hýbu svetom“ sa teraz otočilo proti nim. A nemôžu si uzurpovať éter, ak nie sú vlastníkmi kapitálu, ale len jeho poskokmi.
Diskusia o relácii Na telo sa v posledných dňoch zvrhla do hysterických polôh. Skloňuje sa „druhá normalizácia“, „cenzúra“, „ohrozenie demokracie“, „demontáž slobody slova“, Denník N rozdeľuje zamestnancov Markízy na hrdinov a kolaborantov.
Opätovne sa do verejnej diskusie vracia hyperbolizácia a prepaľovanie, ktoré nás doviedli do… pomenujte si aktuálny stav Slovenska podľa seba. Ja som sa preto rozhodol napísať niekoľko postrehov, ktoré mi v tejto diskusii chýbajú.
1. KOVAČIČ ZISTIL, ŽE JE PRE MAJITEĽA MENEJ AKO PENIAZE
Skratkovito spomeniem, čo sa doteraz udialo. Niekoľko médií – medzi nimi aj Markíza – dlhodobo vedú zúrivý boj proti stranám súčasnej koalície. Tá zvolila po voľbách bojkot týchto médií. To je problém prvý. Druhým problémom bol odkaz Roberta Fica, že nehodlá zo štátnych prostriedkov financovať médiá, ktoré sú voči vláde nepriateľské.
Majitelia Markízy na to zareagovali tak, že vymenili riaditeľa spravodajstva, ktorý dával prakticky neobmedzený priestor opozičnému aktivizmu v spravodajstve. Nové vedenie sa pokúsilo v redakcii nastaviť mantinely. Bezbrehý aktivizmus narazil na tieto pokusy po atentáte na Fica. Minister vnútra zrušil pôvodne avizovanú účasť v relácii Na telo. Moderátor Kovačič výpadok hosťa svojvoľne, bez konzultácie so šéfom, vyriešil automatickým pozvaním Michala Šimečku. Vedenie spravodajstva to riešilo v tichosti, bez škandalizovania moderátora a účasť Šimečku stoplo.
Druhý kiks zo strany Kovačiča prišiel na konci posledného vydania, v ktorom moderátor obvinil vedenie z cenzúry a varoval verejnosť pred „orbanizáciou médií“. Vedenie spravodajstva zvyšné dve vydania stoplo a moderátora poslalo domov s tým, že nateraz pre neho nemá prácu. Čo Kovačič následne pateticky pomenoval ako „domáce väzenie“.
2. MAJITELIA UPREDNOSTILI ZISK
Čo však v diskusii o Markíze neodznieva, je jeden zásadný fakt: Markíza je súkromné médium. Jej vlastníkom sú ľudia z finančnej skupiny českého oligarchu Petra Kellnera. Z hysterickej diskusie o vývoji v relácii Na telo po chvíli nadobúdate dojem, že na tiché želanie vlády opäť nabehli do Markízy za majiteľmi hrubokrkí chlapi, aby tam narobili poriadok.
Lenže majitelia mali na výber. Medzi doterajšou programovou štruktúrou a peniazmi zo štátnej reklamy. Vybrali si peniaze.
Markíza patrí k najväčším hráčom na mediálnom trhu a jej prežitie nezávisí od štátnej reklamy. Napriek tomu uprednostnili maximalizáciu svojich ziskov pred tým, čo progresívci nazývajú slobodou slova. Prečo nie sú aj majitelia predmetom ostrej kritiky progresívcov, ale sú vykresľovaní ako obete?
Veď pod aktuálny stav sa nepodpísala len snaha vlády korigovať verejnú diskusiu, ale aj chamtivosť súkromníkov.
3. ETICKOSŤ EKONOMICKÉHO TLAKU
Navyše, štát nerobí nič iné, len kopíruje správanie súkromných inzerentov. V médiách je bežnou praxou, že zadávatelia inzercie majú buď úplnú imunitu pred kritikou, alebo sa tešia veľmi jemnému zaobchádzaniu.
Žiadne z veľkých médií sa napríklad ani len slovkom doteraz nezmienilo o problémoch v reťazcoch LIDL či Kaufland. O mzdách zamestnancov, pracovných podmienkach, o astronomických ziskoch, maržách – o ničom, čo by mohlo poškodiť dobré meno spoločnosti Schwarz. Prečo? Lebo LIDL a KAUFLAND sú dvaja najväčší zadávatelia reklamy na Slovensku.
Mimochodom, ekonomický nátlak ako formu boja proti nepohodlným názorom v mediálnom prostredí u nás inštalovali sami progresívci. Mám na mysli projekt konspiratori.sk. Ten v skratke funguje tak, že niekoľko ľudí z rovnakej ideologickej skupiny pripravuje „kádrové posudky“ na všetky mediálne projekty, ktoré sa odchyľujú od mainstreamovej línie a následne tlačí na zadávateľov reklamy, aby v týchto médiách prestali inzerovať.
4. OPÄŤ TEN DVOJAKÝ METER
Pri hystérii progresívcov mi víri hlavou otázka, prečo týmto obrancom slobody a plurality v médiách nevadilo napríklad to, ako sa vedenie TA3 zachovalo k Anke Žitnej Lučaiovej. Keď ju vedenie televízie minulý rok – po tom ako pripravila výborný rozhovor s Jeffreym Sachsom – doslova dotlačilo k tomu, aby z televízie odišla.
Ľudia z médií vedia narábať s emóciami a slovom. Preto je dôležité cvičiť si pamäť. Aby sme v budúcnosti na pokusy o manipuláciu nenaleteli. Pamätáte si napríklad vzburu v RTVS v roku 2018, ktorú, mimochodom, viedla manželka Michala Kovačiča? Aj vtedy bol éter plný katastrofických scenárov o konci RTVS, neonormalizácii, cenzúre a… prišiel rok 2022 a Ľuboš Machaj preberal od Jaroslava Rezníka RTVS s takou redakciou spravodajstva, za ktorú by sa nehanbil ani Denník N!
Snahy o manipuláciu sa ukazujú aj v aktuálnej situácii, keď sa redaktor Kovačič posťažoval, že je v podstate „v domácom väzení“ – lebo televízia mu oznámila, že momentálne pre neho nemá prácu a má počkať doma.
Aké vznešené pomenovanie pre stav, ktorý Zákonník práce nazýva prekážkou na strane zamestnávateľa! Napríklad zamestnanci hencovskej Bukózy sú v takomto domácom väzení už pol roka. A hutníci z Oravských ferozliatinárskych závodov, ktorých som navštívil tento týždeň, minulý rok nemali ani len toto „domáce väzenie“. Závod jednoducho prepustil dve tretiny zamestnancov. A zobrali ich späť až po trištvrte roku.
Len „domáce väzenie“ stoviek ľudí na Zemplíne či nadbytočnosť oravských hutníkov sa neteší takej mediálnej a politickej pozornosti ako budúcnosť príslušníka progresívnej elity.
5. ZĽAVA NA SLOBODU
Zhrňme si to. Kapitalistický štát a jeho vláda sa správajú trhovo – využívajú kapitál na dosiahnutie svojich cieľov rovnako ako to robia súkromné spoločnosti. Starostlivo pri tom našľapuje po stopách, ktoré na tomto chodníčku zanechali práve progresivisti v posledných rokoch.
Mňa osobne to neprekvapuje. Ani nepoburuje. Nemám ilúzie o tom, že súkromné médiá môžu byť v systéme, v ktorom je kľúčový kapitál, 100% slobodné. Už len z titulu toho, že ich primárnym poslaním je generovanie zisku a termíny ako „sloboda“ či „pravda“ sú pre ne často len reklamné nosiče, ktorým zvyšujú príjmy z predplatného, prípadne zvyšujú svoju sledovanosť (čo následne zvyšuje čísla v cenníku reklamy).
Pozrite si napríklad najnovšiu reklamu redakcie aktuality.sk. V ktorej redakcia manipuluje verejnosť, keď jej podsúva tézu, že si musí kúpiť predplatné – inak slobodná spoločnosť zahynie. A v týchto dňoch je to dokonca o 50% lacnejšie!
Zľava na slobodu – aké cynické.
Lenže aktuality.sk spomínam preto, že je to ďalšie médium so silným krytím. Stojí za ním Ringier Axel Springer. Myslíte, že jeho médium je odkázané na predplatné? Nie je. aktuality.sk sú ďalším subjektom, ktorý je v prvom rade biznis plán, v ktorom sú vybrané hodnoty ako objektivita či pravda len sloganmi, ktoré majú zabezpečiť naplnenie rozpočtových položiek.
6. ŠTRAJK, ALEBO INDONÉZIA?
Dianie v Markíze by, napriek tomu, čo som napísal, mohlo mať pozitívny dopad. Možno sa konečne viac začne hovoriť o potrebe organizovania sa pracujúcich v odboroch. Alebo rebeli v Markíze pri svojom pokuse o kolektívny odpor narazia – a zistia, že zorganizovanie štrajku v súlade so zákonom je na Slovensku mimoriadne komplikované. A začnú tlačiť na zmenu legislatívy. Možno vypláva na povrch téma nútených živností, keďže nezanedbateľná časť signatárov listu vedeniu Markízy ani nie sú kmeňovými zamestnancami. A možno sa po tejto skúsenosti začnú viac zaujímať o to, čím si ich diváci každý deň prechádzajú v zamestnaní.
Alebo aj nie. Kovačič sa s Markízou možno dohodne na ukončení spolupráce. Spolu so svojou polovičkou si doprajú niekoľkotýždňovú dovolenku v Indonézii a po nej sa uchýli do profesionálneho azylu v niektorom z ďalších progresívnych médií. Odkiaľ bude moralizovať tým, ktorí nemajú na dovolenky v Indonézii a ich „domáce väzenia“ nikoho nepoburujú.
Presne tak, ako to urobila jeho manželka, keď vzdala boj na barikádach o slobodu v RTVS.
A my s odstupom času pri ďalšej podobnej fraške zistíme, že tak ako pri RTVS v roku 2018, ani tentokrát pri Markíze nešlo o slobodu či iné vznešené hodnoty.
(Status na FB 30. mája 2023)
