Pravda sa zase raz spravodajsky zaskvela. Informácia o manifestácii proti Šimkovičovej, na ktorej sa zúčastnilo vraj päťtisíc zástupcov umeleckej obce z celého Slovenska, za PRAVDOU v skutočnosti pokrivkáva. Môj syn bol podvečer v meste, keď sa náhodou ocitol na začiatku sprievodu. Dostať sa na jeho záver v protismere mu netrvalo dlho, odhadoval ich skôr na stovky. Teda nie tisíce. Redakcia ešte podporila „silu“ manifestácie starými zábermi zo septembra (ľudia sú v tričkách, nie v bundách), ktorých autor použil zaujímavú stratégiu. Nezaznamenával fakty, ale vyrábal ilúziu. Väčšina záberov je braná nie z nadhľadu, ale spredu, čiže z uhla pohľadu, ktorý určite nevypovedá o masách, skôr o aktivistickej jednotke rýchleho nasadenia, ktorá ochotne drží na kolene vyrobené plagáty (umelci a bez invencie?). Evidentná manipulácia s faktami, osvedčené triky a hanba našich mainstreamových médií. Aj včerajší nespokojenci držali transparenty a tlieskali výzvam klasických štartérov pouličného huriavku Korčokovi, Hlinovi, Hubovi (sa mu čudujem, ale vždy bol preafektovaný) a Rothovi, ktorý rebeluje zo zásady, hoci ani nevie proti čomu, ako to už raz pred mikrofónom reportérky predviedol.
Aspoň že napísali, že nespokojnosť s ministerkou kultúry vyjadrila ČASŤ umelcov a verejnosti. Krikľúňov počuť vždy viac ako mlčiacu väčšinu.
(Status na FB, 13. decembra 2024)
