Už sme si na podivné rozhodovanie Igora Matoviča, ktorý niečo povie a následne to schváli vláda, ale aj ochočený parlament, zvykli. V drobnejšej podobe to predvádza aj Mikas, nie je síce členom vlády, ale najmä pred rokom rozhodoval o ľuďoch ako o svojich hračkách. Rovnaké praktiky skúšali používať aj ministri obrany a vnútra, no akosi ich vrchný nepustil k „diktafónu“.
V posledných týždňoch sa čoraz zreteľnejšie objavuje nová diktátorská nádej – minister Krajčí. Na začiatku svojho pôsobenia povyhadzoval riaditeľov nemocníc, potom sa nejako stiahol a iba umrnčane vyjadroval diktátorské túžby. No teraz už vyrazil vpred – najprv vymenil profesora-lekára za nejakého hutníka či jednoducho zberateľa riadiacich postov a následne už začal rozhodovať o tom, čo a kedy sa bude zatvárať, najradšej by zatvoril všetko – okrem svojich úst.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Vystrihaný premiér sa zase stiahol a zbabelo nechal za seba viesť rokovanie vlády svojho námestníka, pričom sám všetko pozoroval spoza dverí svojej kancelárie. To tu ešte nebolo. Akoby sa nad ním sťahovali mraky. Zrejme aj v koalícii vidieť nespokojnosť s rozmaznaným politikom a tak vzniká otázka: kto ho nahradí? Mal by to byť človek z OĽANO, takže začnú dostihy. Krajčí ukazuje, že by zvládol diktovať Slovensku svoju poplašenú vôľu a nič si nebude robiť z iných názorov ani z verejnej mienky. Keďže netuší, čo je ekonomika a že svoj plat získava práve z úspechov ekonomiky, tak je schopný zavrieť všetky podniky. Rovnako sa správa ku školstvu. Jeho niektoré medicínske postoje mi navodzujú otázku: ako asi prišiel ku svojmu VŠ diplomu?
Súčasná vládna garnitúra je zrejme dôkazom, že aj diplomy sú trhovou záležitosťou.
Otázna je úloha médií v tejto hre s občanmi. Spočiatku boli novou vládnou garnitúrou nadšené, neskôr trochu nadšenie poľavilo a teraz nevedia, kam sa zaradiť – netúžia po investigatívnom postoji, neustále čakajú, čo im politici povedia. Takto nepriamo podporujú nezodpovedný a autoritatívny spôsob vládnutia.
Nový špeciálny prokurátor má tiež vyjadrenia hodné päťdesiatych rokov. Vyhráža sa a dá sa očakávať silný atak proti bývalým politikom a ich kumpánom. Kto je darebák, patrí mu trest, platí to o ktoromkoľvek človeku, aj o aktuálnych politikoch. Takže ak nie teraz, neskôr asi príde na trestnoprávnu zodpovednosť rôznych ľudí.
Vráťme sa však k novému adeptovi na vrcholový mocenský post, nazvime ho Nerónsky komplex. Ide o ministra zdravotníctva, ktorý sa najprv iba akoby naivne usmieval poza Matoviča, neskôr celkom pri ňom a teraz ho pred kamerami vystriedal úplne. Ako sa vyjadruje, najradšej by zavrel všetko, vlastne celé Slovensko. No mohli by politici začať u seba – zavrieť vládu, nech neškodí, no ani pritom nepustiť žiadneho Mikasa k moci. Je tu však aj otázka: čo má minister Krajčí spoločné s U.S.Steel? Odkiaľ pozná nového riaditeľa košického medicínskeho ústavu? Kto mu nariadil taký vulgárny postup? U.S.Steel nikdy v našich pomeroch nebol dôležitým hráčom, od počiatku vlastne si žil dobre na účet Slovenska. Takže odkiaľ vanie vietor? Žeby bol minister zahraničia sprostredkovateľom personálnej transakcie?
Na post premiéra otvorene poškuľuje viacej politikov: napríklad Veronika Remišová či Jaroslav Naď. Nenápadne sa ponúka aj Sulík, no skutočnosť, že si nechá skákať po hlave, nesvedčí o silnej osobnosti, ale skôr o politickom surfistovi. Obozretne sa o vládnutí vyjadruje Boris Kollár. Určite je spokojný so svojím postom, no iste si všimol mediálne nájazdy svojho námestníka Juraja Šeligu. Ten má zrejme za svojím chrbtom dostatočnú oporu a tak sa predvádza ako morálno-odborný sudca.
Kreslo pod Igorom Matovičom skutočne nemá stabilitu, možno ho deštruovať jednoduchým spôsobom, no všetci čakajú, nikto sa necíti dostatočne silný na frontálny útok – formou kritiky a návrhu na personálnu zmenu. Politici si cez médiá posielajú rôzne „pľuvance“, no všetci sa rýchlo otrasú a kŕčovito držia svoju stoličku. Pomaličky sa stmieva, atak môže prísť kedykoľvek. Napokon Matovič už jasne povedal, že Sulíka dá vyhodiť, ale až neskôr. Je to asi najmä odkaz konkurentom na svoje kreslo – toto by vás čakalo.
Veľmi nepríjemným je konštatovanie, že vlastne kritici majú sklon k samovláde, čiže neprejavujú žiadny demokratický sklon. Takže je to v podstate jedno, ako sa bude volať slovenský budúci ľudový diktátor.
