V článku Pokus o sebareflexiu socializmu (SLOVO č. 12/2001) Peter Greguš pripomenul 45 rokov od XX. zjazdu KSSZ, na ktorom prvý tajomník ÚV KSSZ Nikita Chruščov predniesol v noci z 25. na 26. februára 1956 historický prejav. Iný týždenník určil čas na 24. a 25. februára. Kto má pravdu, dnes zrejme nie je dôležité, no tento týždenník tiež uvádza, že Chruščovov prejav sa dostal na verejnosť až po 35 rokoch. To už nie je pravda. Autorka článku si, žiaľ, nedostatočne preštudovala fascinujúci materiál súvisiaci s rozbitím legendy veľkého Stalina, hoci by jej bolo stačilo vyhľadať Juraja Marušiaka z Politologického kabinetu SAV. Ako sa tento tajný referát dostal z hermeticky uzavretých kruhov komunistických mocipánov do rúk nenávideného Západu?
V izraelskom denníku The Jerusalem Post som si pred niekoľkými rokmi prečítala zaujímavý článok, kde sa verejnosť konečne dozvedá, ako sa to stalo. Na Ústrednom výbore Poľskej zjednotenej robotníckej strany mal najvyšší funkcionár peknú sekretárku, ktorá mala zase priateľa-novinára. Ten sa jedného dňa začiatkom marca 1956 u nej zastavil. Zatiaľ čo ona bola zamestnaná telefonovaním, mladý muž zbadal na stole spis označený ako prísne tajný. Zo zvedavosti ho otvoril a po krátkom prelistovaní sa mu zastavil dych. Opýtal sa priateľky, či si môže vypožičať referát z XX. zjazdu KSSZ. Sekretárka sa zrejme domnievala, že ide iba o ďalší nudný dokument, s ktorého prečítaním sa neponáhľal ani jej šéf, a tak súhlasila. Iba ho požiadala, aby ho na druhý deň vrátil. Nemohla tušiť, že obsahuje historický prejav o kulte osobnosti a jeho následkoch, v ktorom Chruščov nemilosrdne obvinil Josifa V. Stalina zo zneužívania moci.
Keď sa novinár pustil doma do čítania, ruky sa mu roztriasli. Uvedomil si, že pred ním leží tikajúca bomba, ktorá môže zmeniť históriu sveta. Tento mladý muž asi nemal veľmi kladný postoj k ideológii komunizmu, inak by nebol uvažoval o tom, že by sa tento dokument mal dostať na Západ. Mimochodom, nebol židovského pôvodu. Obávam sa, že práve jedna zaujímavá časť mi vypadla z pamäti, a síce – ako kontaktoval svojho známeho na izraelskom veľvyslanectve a ako tam odfotili celý materiál. V každom prípade sa tajná správa, ktorá bola iba pre limitovaný počet vedúcich predstaviteľov komunistických strán v socialistických štátoch, dostala do rúk izraelských diplomatov vo Varšave. Aj tých to poriadne šokovalo. Riport bol veľmi delikátny, ale aj nebezpečný. Keby bol Izrael tento horúci zemiak vypustil z rúk, ako by reagoval mocný Sovietsky zväz? Podľa rozhodnutia v Jeruzaleme, diplomacia odovzdala tajný referát Američanom. A tak sa onedlho Stalin obracal v hrobe, keď správy o jeho skutočnej tvári preletovali svetom.
Edana Marash-Borská, Bratislava
