V USA sa prehlbuje rozdelenie spoločnosti, ktoré dostalo nové impulzy v kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2016. Politický elév D. Trump v kampani vystupoval neraz na vlastnú päsť, ale preukázal cit pre politickú realitu krajiny a schopnosť využiť mechanizmy, ktoré v nej pôsobia, čo iritovalo sily, ktoré stoja v pozadí politiky USA.
Zvíťazil, hoci za neho hlasovalo takmer o 2,9 milióna menej voličov ako za jeho súperku H. Clintonovú. Získal viac voliteľov, tým že sa zameral na štáty, v ktorých bol ich počet vyšší. Štatisticky však volila pri účasti 55,7 % D. Trumpa len o niečo viac ako štvrtina všetkých Američanov, ktorí mali volebné právo (H. Clintonovú tiež len necelých 27 %).
Novým kontroverzným fenoménom v politike USA sa stala bezohľadná predvolebná kampaň demokratov voči D. Trumpovi, čo on naplno opätoval. Kampaň v roku 2016 sa považuje za „najšpinavšiu“ v dejinách USA. Demokratov podporovala aj väčšina médií hlavného prúdu.
Po voľbách prebehla Spojenými štátmi vlna nespokojnosti, spojená s násilnosťami. Otázka je, do akej miery išlo o „spontánnosť“ obyvateľov a do akej miery sa to organizovalo z pozadia. Zdá sa, že v súčasnosti na Západe mnohým „vplyvným“ silám vyhovuje chaos, neprehľadnosť a ťažká predvídateľnosť vývoja. Vedie to k poklesu volebnej účasti, čo mení starú „volebnú“ matematiku. Dnes sa počíta s poklesom sily tradičných politických strán a hnutí, odmieta sa politické delenie na ľavicu a zvýrazňuje sa pôsobenie „nesystémových“ subjektov (v ktorých sa však ostrakizuje radikálna ľavica), ale dlhodobejšie predpovede nefungujú. Na federálnej úrovni v USA sa tento fenomén vzhľadom na dominanciu dvoch strán zatiaľ príliš neprejavuje, ale nové procesy medzi voličmi takisto prebiehajú.
Na politickú scénu D. Trumpa nevyniesli spoločenské potreby ani záujmové skupiny. Prišiel ako nový, nestranícky kandidát, ktorý sa pridal k republikánom, kam svojím programom inklinoval, ale nie všetky kruhy medzi nimi ho prijali s nadšením.
Účinnou sa ukázala jeho taktika – preferencia určitých tém a zameranie sa na vybrané skupiny voličov. Víťazstvo v politike všetko zatieni, ale extravagantnému D. Trumpovi sa toho príliš, najmä doma, neprepáčilo. V nasledujúcich voľbách bude dôležité správanie „jadra“ jeho stúpencov, ale aj podpora republikánov, ako i zo strany elít, ktorých záujmy teraz už vyjadruje a presadzuje.
Politické napätie v USA od víťazstva D. Trumpa (je najstarším prezidentom, ktorý nastúpil do Bieleho domu, ale pritom prvým bez akejkoľvek politickej praxe) nepoľavilo. V „polčasových“ (mid-term) voľbách v novembri 2018 boli výsledky „nerozhodné“. Republikáni síce stratili väčšinu v Snemovni reprezentantov (235 demokratov, 197 republikánov, 1 nezávislý, 2 miesta neobsadené), ale upevnili si pozície v Senáte (53 republikánov, 45 demokratov, 2 nezávislí) čo považoval D. Trump za prioritu.
Časť problémov, ktoré D. Trump má, si spôsobuje svojím vystupovaním a vzťahmi s okolím sám. Prejavilo sa to už pri zdĺhavom zostavovaní vládneho kabinetu a administratívy Bieleho domu. D. Trump si z mnohých vecí, ktoré politických veteránov znepokojujú, veľa starostí nerobí. Súčasťou jeho „politiky“ sa stala častá výmena členov kabinetu a poradcov. Viac sa prejavuje v zahraničnej a bezpečnostnej oblasti (druhý minister zahraničných vecí, de facto tretí minister obrany, tretí minister vnútornej bezpečnosti, štvrtý poradca pre národnú bezpečnosť a i.) ako vo vnútornej politike. Naznačuje to, že vnútropolitické, najmä ekonomické otázky preferuje pred tým, čo sa deje vo svete (resp. tam sa častejšie prejavujú jeho „chvíľkové“ nápady). Všetky kroky robí s cieľom získať vytypované hlasy v nadchádzajúcich voľbách.
Okrem opozičných nepríjemností, ktoré sa mu „z povinnosti“ pripravovali robiť demokrati, bolo zrejmé, že D. Trump sa so svojou namyslenosťou, spojenou s jednoduchými a krátkymi písomnými i ústnymi prejavmi skôr či neskôr dostane do sporov aj so zotrvačným washingtonským establišmentom. Po nástupe nového prezidenta do funkcie sa menia tisícky vedúcich úradníkov, v úradoch však vždy zostáva mnoho stúpencov starých pomerov, ktorých demokrati „podržali“. No a časť úradníkov si myslí, že veciam rozumie lepšie ako striedajúci sa politici vo funkciách… D. Trump dospel k „neamerickému“ záveru, že stojí proti nemu hlbinný štát (v politologickej teórii sa spája len s fungovaním nedemokratických štátov).
Vzhľadom na aktuálnosť pokusu o ústavnú žalobu – impeachment – D. Trumpa necháme bokom jeho zahraničnopolitické pôsobenie. Uvedieme najvýznamnejšie udalosti, ktoré súvisia s vnútropolitickým bojom o moc. Išlo o viaceré pokusy dokázať ruské zasahovanie do volieb v roku 2016 (resp. vzťahy spolupracovníkov D. Trumpa s Ruskom), krízové financovanie štátnych orgánov (shutdown) na začiatku rokov 2018 a 2019 (s 35 dňami sa stal najdlhším v dejinách USA), výstavbu (dokončenie) múru na hraniciach s Mexikom a úpravu pohybu migrantov najmä z moslimských štátov. Pokračuje vojna D. Trumpa s médiami hlavného prúdu. Neúspešná je zatiaľ jeho snaha zmeniť program zdravotnej starostlivosti, tzv. Obama Care, ktorú však nepodporujú ani všetci republikánski senátori.
V decembri 2017 podpísal D. Trump zákon o daňovej reforme, ktorá je najväčšia od čias, keď bol prezidentom USA R. Reagan. Ekonomika USA sa oživuje a dosahuje viaceré pozitívne ukazovatele – v auguste 2019 inflácia 1,7 %, v septembri 2019 nezamestnanosť 3,5 %. Nemalo by sa však zabúdať, že stále sa zvyšujúci štátny dlh je hrozivý a D. Trump k jeho rastu prispieva.
Vnútorná politika hlavných síl bojujúcich o moc (a tým aj bohatstvo) v súčasnosti v USA už nemá strategický rozmer, azda okrem toho, že protivníka treba poraziť za každú cenu. Vzájomné útoky sa stávajú surovejšie – zatiaľ mediálne, ale vzhľadom na prehlbujúcu sa polarizáciu spoločnosti to pri tom nemusí skončiť.
A tak aj pokus o ústavnú žalobu na D. Trumpa je znakom bezvýchodiskovosti politiky demokratov pred nastávajúcimi prezidentskými voľbami, absencie stratégie, ktorá by mala viesť k víťazstvu. Aktuálna, najmä ekonomická situácia, pred voľbami je priaznivá pre D. Trumpa. A tak sa skúša všetko, čo by mu mohlo uškodiť.
Ústavná žaloba na D. Trumpa reálne – vzhľadom na pomer síl v Senáte – nemá šance na úspech. Iste je morálne i politicky pochybné, či sa má žiadať o spoluprácu v boji proti vnútropolitickému súperovi predstaviteľ cudzieho štátu. Podobne pochybné je však aj to, na základe informácií (udaní) z akých zdrojov sa to dokazuje. A tak je z toho len ďalšie politické divadlo – D. Trump si z obvinení nič nerobí a „recipročne“ navrhuje ústavné žaloby na demokratov.
Tesné a protirečivé výsledky volieb – aj „polčasových“ – oba hlavné tábory udržiavajú vo viere v ich víťazstvo v ďalších voľbách. Vzhľadom na to, že v podmienkach relatívne dobrej ekonomickej situácie vo voľbách vyhrávajú prezidenti, ktorí sú v prvom funkčnom období, demokratom nezostáva nič iné, len sa snažiť D. Trumpa za každú cenu dehonestovať.
Vidina väčšieho podielu na zisku bohatstva je čoraz vábivejšia. Na zamyslenie je, či bojujúce tábory uvažujú aj ďalej, ako sú ich zištné ciele. Osudový problém je v tom, že to, čo a ako sa deje v USA, stále silne ovplyvňuje aj vývoj vo svete.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 35 – 36/2019)
