Zodpovednosť za výpredaj národného majetku

Bývalý prezident Michal Kováč mediálne inicioval zrušenie nevýhodných privatizácií z obdobia vlády Vladimíra Mečiara. Nebudem sa zaoberať dôvodom, prečo otvoril túto otázku, ani tým, že vo svojej výzve obišiel doriešenie kauzy Technopolu, ktorá sa spája s jeho synom. Motivoval ma však k tomu, aby som občanom pripomenul, že od roku 1989 na Slovensku prebehol bez ich súhlasu výpredaj národného majetku v účtovnej hodnote 1 200 miliárd korún česko-slovenských, ktorý však slovenské vlády predali pod cenu za približne 700 miliárd slovenských korún. Je to zrada na našich ľuďoch. Ponovembrové vlády odovzdali obrovské hodnoty súkromným vlastníkom, dokonca zahraničným štátnym podnikom. Zbavili sa strategických podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu. Nerobme si ilúzie, že zahraničný vlastník vidí náš záujem. Chce zisk, ktorý prúdom tečie zo Slovenska do zahraničia. A verte, že ten prúd je už teraz poriadne silný. Veď len na dividendách vlani odišlo zo Slovenska takmer 38 miliárd korún. A to nespomínam ďalšie cesty (napríklad „poradenstvo“ a „konuzultácie“ zo strany materských firiem, za ktoré slovenské sprivatizované platia nekresťanské peniaze) a fakt, že vďaka zrušeniu dane z dividend a pokračujúcemu vydieraniu občanov zo strany monopolov (energetické závody, elektrárne, plynárne) bude táto suma v najbližších rokoch ďalej rásť. Odmietam takúto privatizáciu. Štát sa musí začať správať ako strategický investor. Pred časom som podal trestné oznámenia za privatizáciu Slovnaftu a Slovenských elektrární. Tí, čo to spôsobili, musia niesť zodpovednosť. Privatizácia je zdrojom bohatstva pre zopár vyvolených u nás a niekoľko nadnárodných koncernov. Ale zároveň je zdrojom chudoby pre státisíce slovenských občanov a ľudia sa stali vo vlastnom štáte druhoradými občanmi. Preto je potrebné prehodnotiť privatizáciu a odstrániť chudobu. Autor je poslanec NR SR za KSS