Zlý a horší – muselo to „prasknúť“

O tom, kto postúpi do druhého kola prezidentských volieb, rozhodli až posledné dni predvolebnej kampane. Očakávaný verdikt v kauze „skupinka“, ale aj aféra okolo financovania SDKÚ či predvolebný duel štyroch potenciálnych prezidentov v Site do druhého kola posunuli kandidáta národnej pravice Ivana Gašparoviča namiesto šéfa diplomacie Eduarda Kukana, o ktorom sa takmer s určitosťou predpokladalo, že sa stane hlavou štátu. Na prvý pohľad prekvapivý volebný výsledok je tvrdým úderom garnitúre, ktorá sa ujala moci po roku 1998. Povedzme si však úprimne, raz to muselo „prasknúť“. Príčinou nebola iba nevýrazná a absolútne bezobsažná kampaň ešte nevýraznejšieho favorita SDKÚ, od ktorého sa občania nemali najmenšiu šancu dozvedieť jediný názor na základné vnútropolitické a zahraničnopolitické otázky. Kukanove šance nespálili ani billboardy, ktorými ešte pred Novým rokom obšťastňoval Slovensko, aj keď voliča s čo len priemernou dávkou inteligencie muselo urážať, že mu ponúkajú ďatelinu a prirovnávajú ho tak k hovädziemu dobytku. A výber medzi zlým a ešte horším variantom nespôsobilo ani sobotňajšie pekné počasie. *** Predpoklady pre návrat mečiarizmu v jeho ortodoxnej forme, resp. v podobe jeho napodobneniny vytvoril samotný politický štýl vládnej koalície a v jej rámci politický štýl SDKÚ. Arogantný štýl, ktorým premiér Mikuláš Dzurinda komunikuje so svojimi koaličnými partnermi, a v prípade Ivana Šimka aj s vlastnými straníkmi, sa mu vypomstil vtedy, keď to najmenej čakal. V naivnej predstave o vysokom voličskom potenciáli svojej strany nebol ochotný s koaličnými partnermi a s podporovateľmi Martina Bútoru, ktorí v konfrontácii so súčasnou opozíciou prirodzene inklinujú k vládnej koalícii, diskutovať o spoločnom kandidátovi. Súčet hlasov, odovzdaných pre Eduarda Kukana, Františka Mikloška a Martina Bútoru však hovorí jasne. Spoločný koaličný kandidát by mal veľkú šancu nielen dostať sa do druhého kola, ale aj získať viac hlasov ako Vladimír Mečiar. Nesmel by to však byť nominant SDKÚ, pretože mnohí priaznivci Mikloška a Bútoru by ho neboli ochotní voliť. Dzurindova strana tak preukázala obdivuhodnú neschopnosť dohodnúť sa aj s partnermi, ku ktorým má programovo najbližšie. V situácii, keď sa minimálne dve tretiny obyvateľstva nazdávajú, že vývoj krajiny sa uberá zlým smerom, svedčí buď o nehoráznej arogancii alebo o strate súdnosti neustále omieľanie fráz o stredoeurópskom tigrovi. V situácii, keď Slovensko bolo konfrontované s prvými masovými sociálnymi nepokojmi od konca prvej svetovej vojny, koaličná propaganda vyznievala ako nepodarený vtip. Hoci sme sa pred voľbami mohli dozvedieť, že nemeckí a rakúski podnikatelia vysoko hodnotia vládne reformy, voličov to nepresvedčilo, že by sa Slovensko mohlo stať atraktívnou krajinou aj pre bežných Nemcov či Rakúšanov… alebo aspoň Slovákov. Vládnej koalícii sa vypomstila aj neproduktívna konfrontácia s prezidentom Rudolfom Schusterom. Hoci súčasný prezident počas piatich rokov svojho pôsobenia usilovne pracoval na svojej kompromitácii, negatívna kampaň, ktorú voči nemu koaličné strany viedli, často presahovala hranice slušnosti a dobrého vkusu. Pritom sa zdá, že nemalá časť jeho voličov možno aj pod vplyvom negatívnej kampane nakoniec prešla ku Gašparovičovi. Možno medzi nimi bolo aj tých 3 644 hlasov, ktorými nakoniec Gašparovič porazil Kukana. *** Prezidentské voľby sa stali festivalom euroskepticizmu a nacionalizmu. Ani jeden kandidát neprezentoval eurooptimistický program, všetci hovorili o obavách z hroziaceho európskeho superštátu. Jedni sa boja európskeho liberalizmu, ba dokonca až ľavičiarskeho voľnomyšlienkárstva, ďalší zasa európskeho socializmu. Podobní namysleným polointeligentom, ktorí po prečítaní jednej učebnice ekonómie udeľujú lekcie všetkým ostatným, tvrdia, že EÚ by mala vstúpiť do Slovenska. To všetko vyústilo do kŕčovitej obrany pozícií národných štátov proti bruselskému centralizmu, čo sa neuveriteľne ľahko transformuje do pocitu národného ohrozenia. Táto časť ihriska je však dlhodobo vyhradená práve víťazom prvého kola volieb. Ako nešťastný ťah sa ukázala podpora SMK Františkovi Mikloškovi. Hoci tento kandidát dlhodobo presadzuje slovensko-maďarské zmierenie, medzi maďarskými voličmi príliš nezarezonoval. Je to však aj signálom, že názor SMK nemusí byť za každých okolností faktorom, ktorý určuje správanie maďarského menšinového voliča. *** Premiér Dzurinda sa však o Mečiarov úspech pričinil aj osobne. Bol to práve on, kto vyzdvihoval zlepšenie vzťahov s HZDS a Ľudovou úniou, rovnako ako zásluhy HZDS na úspechu referenda o členstve v EÚ. V úmysle oslabiť čoraz dravejší Smer sa začal zbližovať s niekdajším úhlavným protivníkom, čím si podpílil konár, na ktorom sedel. Po toľkých fatálnych chybách a po zdrvujúcej porážke vlastnej strany v prezidentských voľbách by v štandardnej demokratickej krajine premiérovi nezostávalo nič iné, ako sa rozlúčiť s úradom. Na druhej strane trucovitý postoj koaličných strán, ktoré odmietnutím podpory Gašparoviča fakticky otvárajú cestu do prezidentského paláca Mečiarovi, svedčí o tom, že uprednostňujú partikulárne stranícke záujmy pred záujmami celej krajiny. Gašparovič je napriek všetkým výhradám predsa len v zahraničí akceptovateľnejší ako Mečiar a má väčší potenciál zmierňovať konflikty ako jeho rival. Pre krajinu, ktorá len bude hľadať svoje miesto v euroatlantických štruktúrach, je to veľmi dôležité. Postoj koalície, ako ho deklarovala v povolebný pondelok, len potvrdil, že rozhodnutie jej niekdajších priaznivcov nepodporiť Kukana, bolo správne. *** Viac než polovica voličov ostala doma. Mnohí z nich boli natoľko sklamaní politikou vládnej koalície, že už neboli ochotní podporiť koaličného kandidáta. Nie je málo takých, ktorí po nekonečnej sérii škandálov a vinou zhoršujúcej sa sociálnej situácie dospeli k názoru, že medzi spôsobom vládnutia V. Mečiara a súčasnou koalíciou neexistuje podstatnejší rozdiel. Pred rokom 2002 ľavica, potom zasa pravica zabudli na to, že slovenský volič je mimoriadne citlivý na charakterové delikty politikov. V takejto situácii bolo len otázkou času, kedy voliči prestanú súčasnú koalíciu a najmä SDKÚ považovať za „menšie zlo“ a uštedria jej drastickú lekciu. Prvé kolo prezidentských volieb a neúspešné referendum poukázali na niekoľko dôležitých faktov. Slovenský volič je značne konzervatívny. Hoci súčasnú vládu nepodporuje a želal by si zmenu, odmieta (zatiaľ) deštruktívne kroky, akým bolo referendum o skrátení volebného obdobia NR SR. Segment takýchto voličov však pomaly narastá. V roku 2000 sa analogického referenda zúčastnilo približne 20 percent voličov, tohto roku ich bolo o 15 percent viac. *** Vydieranie možným návratom mečiarizmu je už neúčinné. Negatívne posolstvo dlhodobo nemôže fungovať ako mobilizačný faktor. Už nestačí iba bojovať proti Mečiarovi, ale treba byť lepším ako on. Nezastrašovať možným zlým obrazom v zahraničí, ale argumentovať reálnym zlepšením pomerov doma. V roku 1998 sa zdalo, že nič nebude ľahšie… Dnes sa však zdá, že koaličným stranám sa to nepodarilo ani po šiestich rokoch. Víťazstvo HZDS nie je prekvapením. Vyhralo nielen voľby 1998, ale aj regionálne voľby v roku 2001 a parlamentné voľby o rok neskôr. Lepenie účelových koalícií reálny úspech populistických síl len odďaľovalo, nedokázalo však vyriešiť problém ich podpory. Hoci väčšina voličov si želala vstup do EÚ, odmietla tých, čo sa oň vo svojich funkciách najväčšmi pričinili – teda E. Kukana a R. Schustera. Aj vďaka kampani ich vnímali ako politikov zahľadených do vlastnej (hoci slávnej) minulosti, ale bez pozitívneho programu pre budúcnosť, alebo aspoň súčasnosť. Súčasný vládny program neoliberálnych zmien v ekonomike a konzervatívny kurz vo vnútornej politike ani zďaleka neoslovuje všetkých voličov, ktorí v roku 1998 a 2002 odmietli mečiarizmus. Neoslovuje ich ani Smer so svojou populisticko-nacionalistickou rétorikou, „tradičná“ (t. j. dnes mimoparlamentná) ľavica im nemá čo povedať. Hoci v roku 2002 podporili „menšie zlo,“ mohla by medzi nimi uspieť sociálnodemokraticky orientovaná formácia. Nesmela by však byť skompromitovaná minulosťou. Autor je politológ Analýza bola uverejnená na www.euractiv.sk v rámci projektu podporeného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko