To, že politika je panské huncútstvo, vie každý už dávno. Je viac ako pravdepodobné, že je to známe každému, kto ide do politiky a je akéhokoľvek razenia. Ak niekomu ponúknu istú vysokú funkciu, má čas si rozmyslieť, prípadne vzniesť výhrady, v tom najhoršom prípade jednoducho odmietnuť.
Súčasná vládna garnitúra mala na prípravu vlády takpovediac minimálne tri roky. O to väčšie šoky prežívajú občania teraz, po necelých ôsmich mesiacoch „kočírovania“ vlády Mikuláša Dzurindu. Zdá sa, že kocky boli hodené veľmi zle. Ako volič Strany demokratickej ľavice považujem za svoju povinnosť upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré majú vplyv na pokles prestíže jej funkcionárov, aj keď viem, že hlas ľudu už možno neboduje.
Pohybujem sa medzi ľuďmi a preto počujem ich názory. Iné je, či sa vôbec „hore“ dostanú. Platený aparát má totiž zrejme iné povinnosti ako reflektovať skutočné nálady ľudí. Presvedčí azda predseda SDĽ družstevníkov o správnosti konania ministra Koncoša, keď ten sa tvári ako prekvapený žiačik namiesto toho, aby išiel do Stredy nad Bodrogom a napodobnil „vyhnanie z raja“ tých, ktorí sprivatizovali tamojší štátny majetok.
Dovolím si tvrdiť, že Armáda SR nemá súčasný kredit u občanov zásluhou ministra ani vojakov, ktorí sú príťažou tejto spoločnosti (myslím tým vojakov základnej služby), ale väčšiny dôstojníkov, ktorí sa doslova obetujú, aby armáda bola tam, kde je.
Vážení ministri, vedeli ste, do čoho idete. Nehrajte divadlo a nemusíte hovoriť pravdu, len povedzte to, čo je treba. Čo nepoviete dnes, urobte to o mesiac, ale povedzte pravdu. Hovoriť vážne veci a pritom sa usmievať popod nos nie je férové voči ľuďom, ktorí vám (zatiaľ) veria.
