Adaptovaná židovská rodina Adaptovaná rodina sa rozšírila najskôr v mestskom a neskôr aj vo vidieckom prostredí najmä v druhej polovici 19. storočia. Znamenala určitý kompromis vo vzťahu k majoritnej spoločnosti. Hoci v tomto prostredí deklarovala príslušnosť k judaizmu a dodržiavala základné sviatočné príležitosti, v každodennej kultúre a spôsobe života sa stále viac presadzovali prvky, ktoré ju spájali s obyvateľmi okolia. Klesal záujem o náboženské aktivity všedného dňa. Formálny charakter získali tiež oslavy sviatkov. Uvoľnenie sa odrážalo aj vo výbere manželského partnera tolerovaním miešaných sobášov. V konečnom dôsledku tento pokus o kompromis znamenal postupný odklon od Tóry a príklon ku kultúre a spôsobu života majority. Charakteristickým znakom v mestskom prostredí bola adaptácia na hodnoty meštianskej kultúry. Podľa historika Davida Sorkina „spoločenská modernizácia predovšetkým umožnila Židom asimiláciu alebo akulturáciu k meštianstvu. Meštianstvo sa totiž stalo pre Židov aj vlastnou referenčnou skupinou, podľa nej sa orientovali pri svojom pozvoľnom vstupe do nežidovskej spoločnosti“. Z hľadiska rodiny sa tento proces odrazil jednak pri výbere partnera, ale aj v menšom počte detí. Ako zdroj obživy uprednostňovali mestské profesie (obchodníci, advokáti, architekti, lekári, učitelia, umelci, intelektuáli) a svetské vzdelanie. Najmä neologické komunity sa v mnohom spoločensky aj religiózne prispôsobovali majoritnému okoliu. Hoci doržiavali niektoré tradičné židovské obyčaje, aplikovali ich skôr v súkromí, takže nepredstavovali hrádzu smerom k nežidovským susedom. V adaptovaných rodinách boli sobáše s Nežidom neraz z pragmatických dôvodov trpené a niekedy aj priamo podporované. V záujme spoločenského uplatnenia mohli jednotlivci alebo celé rodiny prijať krst. (Iná bola motivácia takéhoto kroku v období holokaustu.) napriek tomu, naďalej zachovávali židovské povedomie. Vnútorné premeny židovskej rodiny znamenali dlhodobý, generačne podmienený proces. Religiózne motivované konflikty však prebiehali nielen vo vertikálnej rovine, ale často sa objavovali aj medzi manželskými partnermi či súrodencami. Niekedy odklon od viery a náboženských prejavov dovŕšili ekonomické problémy, inokedy pôsobili ideály „vedeckého pokroku“ či politickej ideológie, v ďalších prípadoch osobná skúsenosť jedného z partnerov. Rozdiely medzi tradičným, resp. liberálnym prístupom sa často vyhrotili až počas fungovania manželstva. Religiózna dôslednosť sa vytrácala predovšetkým v mestách, ale aj vo vidieckom prostredí, kde nové trendy akceptovala najmä mládež.
