Asimilovaná rodina Asimilované rodiny sa po prvý raz objavujú na prelome storočia a postupne (najmä po holokauste) získavajú v židovskej komunite čoraz väčšiu prevahu. V praxi preberajú jednoznačne formy kultúry a spôsobu života majority vrátane výberu manželských partnerov. Z judaizmu ostáva len povedomie príslušnosti (niekedy vynútené necitlivými reakciami okolia), prípadne (pasívna) účasť na najväčších sviatkoch. Neraz príklon k majorite deklaruje aj prijatie krstu či zdôrazňovanie ateizmu. Tento dlhodobý proces holokaust nevyvolal, len umocnil existujúce tendencie. Po roku 1945 zosilnelo cieľavedomé prispôsobovanie sa majoritnej spoločnosti a s tým spojené opúšťanie tradičných noriem do tej miery, že asimilovaná rodina sa stala nielen prevládajúcou, ale prakticky jedinou formou židovskej rodiny na Slovensku. Najlepšou ilustráciou miery asimilačného procesu je endogamia, ktorá patrila medzi hlavné znaky biblickej rodiny a udržala si svoj význam aj v tradičnom prostredí. V procese adaptácie sa tento fenomén uvoľňoval, takže sobáše s nežidovským partnerom sa stali bežným javom. Z chronologického hľadiska sa vykryštalizovali tri skupiny sobášov: 1. Ľudia, ktorí dosiahli sobášny vek v rokoch 1945-1950, prežili holokaust ako zrelí ľudia. Hoci sa mnohí z nich rozhodli pre asimiláciu, v tejto skupine prevažoval výber partnera v rámci židovskej komunity. Primárnym kritériom preferencie bol vzťah k judaizmu a stým spojená jednota viery, kultúry či etnicity. 2.. Ľudia, ktorí prežili holokaust ako deti (ročníky 1930-1945) nepovažovali väčšinou židovský pôvod za relevantné kritérium pri výbere partnera. V tejto skupine sú frekventované tak endogamné, ako aj miešané manželstvá, pričom uvedená skutočnosť neovplyvňuje ich vzťah k judaizmu. 3. Osoby narodené v rokoch 1945-1955 (deti príslušníkov prvej skupiny) si častejšie zvolili nežidovských partnerov. Ich rozhodnutie ovplyvnili postoje rodičov, ktorí prežili holokaust, vplyv komunizmu alebo cieľavedomé úsilie oddeliť sa od židovskej komunity. Popri týchto dôvodoch pôsobil aj iný faktor – nedostatok židovských partnerov. Mladá a stredná generácia prijíma zmiešané manželstvá ako „normálny“ jav, kým jednoznačné preferovanie židovského partnera hodnotia mnohí ako neprimeraný, zastaraný a nemoderný postoj. Časť najstaršej vekovej skupiny zasa výber nežidovského partnera zo strany svojich detí hodnotí negatívne. Po roku 1989 sa uvoľnila spoločenská atmosféra. Časť generácie v sobášnom veku preferuje endogamného partnera, iná sa orientuje v hľadaní skôr mimo komunity. Ani v jednom prípade však židovský/nežidovský pôvod nie je jediným kritériom výberu. Religiozita a s ňou spojené prejavy zohráva v niektorých prípadoch druhoradú úlohu, židovské sviatky sa oslavujú formálne, prípadne vôbec.
