Zemanov odkaz na Slovensku

Hovorí sa, že vo vianočnom čase máme byť k sebe úprimnejší ako inokedy. Skúsim to. Návšteva Miloša Zemana na programovom seminári mladých demokratov sa konala v tom istom termíne ako snem strany Smer. Už tento fakt mal naznačiť (zásadnú) odlišnosť hodnotovo zameraných mladých a pragmaticky sa rozhodujúceho Smeru. Zeman zmenil plány a s jemu vlastnou eleganciou šokovať konštatoval: rozhodujúcu časť kritiky Smeru z pozície hodnôt treba pripísať na konto závisti bezvýznamných politikov. Nezabudol pripomenúť naliehavosť ich odchodu do dôchodku. To, čo ďalej povedal, sa tiež podobalo prioritám Smeru. Politika je o výsledkoch a výsledky v politike sú o silných lídroch. Pretože len oni, výnimoční Highlanderi, chcú ísť do konfliktov za každú cenu. Víťaz môže byť len jeden, pokiaľ chce byť víťazom. „Choďte vláde po krku“, bolo ďalšie posolstvo, ktoré adresoval Zeman ako podmienku úspechu svojmu publiku. Na rozdiel od svojho slovenského kolegu sa Zeman pochválil aj britským pôvodom tohto sloganu. Optimistom ľavicovej integrácie na báze spoločných hodnôt zas odkázal: likvidujte malé strany, podľa možnosti všetky. Nie násilím, ale získaním si ich osobností. Zeman-predátor napočítal potom okolo desať vlastných trofejí, okrem iných aj Stranu priateľov českého piva. Aby toho nebolo dosť, upozornil na dôležitosť majoritného postavenia vo vláde s likvidačným postojom ku koaličným partnerom. Sála burácala nadšením. Český politik mal mimoriadny úspech medzi mladými. Kto by si spomenul, že stretnutie malo byť o programe budúcej sociálnej demokracie – v opozícii k Smeru. Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, povedal ktosi na záver pri ochutnávke vína. Na zhodnotenie stretnutia sú rovnako dôležité rozdiely, ktoré sa nedali medzi Zemanom a Ficom prehliadnuť. Už samotný fakt pozornosti, akú venoval český politik mladším kolegom, upozornil na nezáujem, či neschopnosť Smeru presadiť sa v tomto prostredí. Výšku preferencií to nedvíha, no dôveryhodnosť vlastnej politiky áno. Iste, mladí socdemáci pália do Smeru z každej pozície. Zeman však svojimi postojmi predviedol silu umenia soft power – získavania si oponentov na svoju stranu. Hoci hovoril terminátorskou terminológiou, zmysel jeho slov sa nestrácal v siláckych gestách a v jednoduchej agresii. V jeho štýle dominovala sebairónia a odstup od smrteľnej vážnosti straníckych lídrov. Zatiaľ čo na sneme Smeru sa vynímal ďalší transparent „Politika s ľudskou tvárou“, Zemanova reč o politike mala ľudskú tvár. V sociálnej demokracii by mali byť ľudia, ktorí chcú sebe a iným niečo dokázať. Musia byť preto v konflikte s tými, ktorí chcú mať iba vplyv, moc a svetlo kamier. Mali by spravidla začať komunálnou politikou, veď kde inde, než tu, sa naučia riešiť veci vo verejnom záujme. Ak niekde, tak práve tu je šanca v porážke, totiž že možno začať rovnako ako v Čechách bez parazitov, ktorí chcú v politike riešiť obchody a miesta v dozorných radách. Znie to ako rozprávka? Rovnako ako politik s víziou a skúsenosťou úspešného vizionára? Pripusťme si, že túto politickú kvalitu v záujme verejného sektora doma nepoznáme. Nehovoriac o tom, že v mienkotvorných kruhoch sa Zemanova strana zapísala kritickým postojom k bývalému režimu. Nech teda rozhodujú výsledky a osobnosti. Smer si svoje ďalšie skúšky zaslúži. Aj tie vo vláde. Zeman má pravdu. Niet mu pritom čo závidieť.