S blížiacim sa 17. novembrom rastie nespokojnosť autobusových prepravcov s rozhodnutím vlády umožniť deťom, študentom a dôchodcom cestovať vlakom zadarmo. Považujú to za diskrimináciu a varujú pred úbytkom cestujúcich v autobusoch. Ak sa to naozaj stane, bude to jeden z pozitívnych výsledkov vládneho opatrenia.
Kritici sústreďujú pozornosť na rôzne problémy a naozaj sa ukazujú reálne riziká, pre ktoré asi budeme v prvej fáze svedkami rôznych problémov, kým jednoducho železnice novinku zvládnu z prevádzkového hľadiska. Záujem sa najskôr dozaista sústredí na „vychytené“ termíny a niektoré vlaky budú preplnené. Avšak postupne sa situácia upokojí, ako sa v prvé dni otvorenia nového hypermarketu idú ľudia pobiť o lacný tovar, ale neskôr už doň chodia nakupovať, keď to naozaj potrebujú. Predstava, že študenti či dôchodcovia budú jazdiť hore-dolu po republike iba preto, lebo to majú zadarmo, je šialená. Je fajn, ak sa starí ľudia vyberú za svojimi deťmi častejšie ako raz za pol roka, rovnako je dobré, ak študenti ušetria pri cestách domov, alebo na dobrý koncert či za zaujímavou študijnou alebo pracovnou ponukou. Ale nikto z nich sa dozaista nebude prevážať vlakom na druhý koniec Slovenska a potom zasa naspäť, aby si „užil“ bezplatnú jazdu.
Ešte dôležitejšia je však súvislosť s autobusovou dopravou. Áno, vláda sa jednoznačne rozhodla uprednostniť železnicu. Nazvite si to pozitívnou diskrimináciou, ale jednoznačne je to trend, ktorý vo vyspelých moderných krajinách dominuje štátnej dopravnej politike už celé desaťročia. Keď chcel Ján Figeľ za každú cenu dokázať Ľubomírovi Vážnemu, že diaľnice mohol stavať lacnejšie než prostredníctvom tzv. PPP-projektov, zverejnil zámer presunúť európske peniaze určené na rozvoj železníc na výstavbu ciest. Na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti som jeho i premiérku upozornil, že je to v príkrom rozpore s prioritami Európskej komisie a Brusel nám preto takýto presun nikdy neschváli. A hoci mi Iveta Radičová odvrkla, že „pán Figeľ ako bývalý eurokomisár má v Bruseli dostatočnú pozíciu, aby vedel presadiť, čo navrhuje“, vývoj zakrátko potvrdil moje varovanie.
Je pravda, že na Slovensku jedna vláda za druhou dlhodobo železničnú dopravu zaznávala. Stále potrebujeme viac investovať do jej modernizácie (tak do dopravnej cesty, ako aj do súprav) a namiesto znižovania spojov treba zvyšovať dopravnú obslužnosť územia republiky vlakmi. Samozrejme, elektrickými. Lebo hoci nadradenú cestnú sieť (diaľnice a rýchlostné cesty) ešte tiež nemáme dobudovanú, v minulosti sme do nej investovali oveľa viac než do železničnej dopravnej cesty.
Bola to práve prvá Ficova vláda, kto nabral odvahu na prvý zásadný krok pri férovom zaťažení cestnej dopravy – zavedením elektronického mýta pre nákladné autá a autobusy. Ľ. Vážny musel čeliť protestom a zablokovaným cestám, ale štát takto konečne zreálnil platby najvýraznejších užívateľov ciest oproti podobným poplatkom na železnici. Ak mal tento krok za následok aspoň nejaký presun prepravy tovarov z ciest na železnicu, tak pánboh zaplať.
Presne to isté platí, ak sa teraz podarí zlikvidovať aspoň nejaké autobusové spoje. Darmo komentátor denníka SME lamentuje, že „ich prevádzkovatelia sa tak nielen pýtajú, prečo by teraz štát nemal platiť aj za ich klientov, ale rovnako oprávnene sa obávajú, že im ich železnica na paralelných úsekoch odoberie“. Lebo vlaky zaťažujú životné prostredie oveľa menej ako autobusy, sú rýchlejšie, menej zaťažujú aj zastavané časti obcí a miest a majú vyššiu kapacitu. Stane sa to len tam, kde sa ľudia môžu presunúť na železnicu, inde autobusy prežijú. Negatívnym dopadom na dopravnú obslužnosť možno zabrániť moderným manažmentom verejnej dopravy. Tú regionálnu majú v rukách samosprávne kraje. Apel ministra dopravy Jána Počiatka je racionálny: vo Švajčiarsku zbytočnej duplicite autobusových a železničných spojov bránia zladené grafikony a ak je to možné, na danej trase uprednostnia vždy vlak pred autobusom.
Preto v tomto prípade nejde o populistický výkrik Roberta Fica na sneme Smeru, ale o prvok modernej dopravnej politiky vyspelého štátu. Uprednostňovanie železníc v doprave (ľudí) a v preprave (tovarov) je jedným z jej základných pilierov. A znamená konkrétne pozitívne prínosy pre všetkých, nielen pre tých, ktorí budú vlakom cestovať zadarmo.
Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Foto: Emil Polák
