Zažijeme najväčší štrajk zdravotníkov v histórii

Hromadný štrajk zdravotníkov sa stal skutočnosťou. Viaceré minuloročné varovania vláda nebrala do úvahy, arogantne zaujala k nim ignoranstký postoj a odmietla ich riešiť, hoci prichádzali zo všetkých strán. Už vlani bolo jasné, že tzv. reforma zdravotníctva privádza tento dôležitý rezort k úplnému kolapsu a paradoxne na to oveľa viac než parlamentná opozícia upozorňovali odborníci, stavovské organizácie a odbory. Keď prišlo k najhoršiemu, premiér Mikuláš Dzurinda a minister zdravotníctva Rudolf Zajac dokázali jediné: názorových oponentov škandalizovať a vecný problém spolitizovať. Zdravotníctvu a jeho problémom, ako aj ich skutočným príčinám sa na stránkach Slova venujeme dlhodobo a systematicky, preto sa nebudeme opakovať. Treba však pripomenúť, že R. Zajac ani celá vláda sa nemôžu tváriť prekvapene. Dzurindove slová o zneužívaní predvolebnej situácie, službe opozície, najmä Smeru, obviňovanie konkrétnych ľudí zo zapojenia do opozičných strán sú len jeho chabými pokusmi zbaviť sa zodpovednosti. Ak sa známa a uznávaná lekárka z Košíc rozhodla kandidovať do krajskej samosprávy, ak uznávaný odborník na zdravotnícku legislatívu kandiduje do Národnej rady a ak títo a ďalší ľudia zo zdravotníctva drukujú opozícii, seriózny vládny politik by mal popremýšľať, čo urobil preto, aby to bolo naopak. Reforma podriadená ekonomickým záujmom Lekári možno naozaj využívajú predvolebné obdobie. No a čo? Občania Slovenskej republiky nemôžu za to, že ich občiansky hlas vzbudzuje u politikov pozornosť iba v tomto čase. Je vinou politického vedenia štátu, že ich doteraz nevypočulo. Pritom rozhodnutie o štrajku bolo logickým vyústením toho, čo sa za uplynulé štyri roky na Slovensku stalo. Proti čomu mali lekári protestovať predvlani, keď nové zdravotnícke zákony ešte neplatili? Zvolili jediný seriózy postup. Stavovské organizácie lekárov i sestier, odborári, ale aj ďalšie združenia (napr. Asociácia na ochranu práv pacienta) sa pokúsili vznikajúcu legislatívu ovplyvniť. Nikto ich nemôže obviniť, že vtedy mlčali, lebo predkladali desiatky strán pripomienok, pozmeňujúcich návrhov, oslovovali ministerstvo, vládu, parlamentné strany, komunikovali svoje postoje prostredníctvom médií aj voči verejnosti. Takmer žiadne z ich výhrad a návrhov neboli akceptované, hoci ich – na rozdiel od Zajacových návrhov – sprevádzali seriózne analýzy dosahov „reformy“ na základe štatistických faktov, ale predovšetkým praktických skúseností. Mladí reformátori v ministrovom okolí, ktorí nevedia nič o živote a „skúsenosti“ a ktorých „znalosti“ fungujú iba na papieri dobre vyzerajúcich brožúrok vydávaných z peňazí Svetovej banky, obviňovali zdravotníkov, že myslia len na seba. Dnes šíria svoju zvrhlú ideológiu likvidácie všeobecnej dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti pod hlavičkou „mimovládnej organizácie“, ale tragické dôsledky ich vyčíňania na ministerstve zdravotníctva pociťujeme všetci čoraz viac na vlastej koži. Reforma zdravotníctva bola podriadená iba osobným ekonomickým záujmom Rudolfa Zajaca a silných finančných skupín, ktorým ide len o zisk z našich peňazí. Základnou filozofiou zmien v rezorte nie je kvalitnejšie zdravotníctvo pre každého, ale nasmerovanie našich daní do rúk niekoľkých bohatých ľudí. To, čo R. Zajac presadil, nie je dokonca ani zavádzaním liberálnych trhových pravidiel do zdravotníctva, lebo tie hovoria o konkurencii ako o základnom nástroji. Lenže zmeny za posledné tri roky vedú naopak k silnej monopolizácii, takže onedlho o všetkom v zdravotníctve bude rozhodovať doslova zopár ľudí, ktorí si svojimi miliardami dokážu kúpiť aj politikov, aj „nezávislé“ think-tanky, aj priestor v médiách. Mzdy 5 rokov bez valorizácie Šéf Lekárskeho odborového združenia Marián Kollár zdôrazňuje, že ich štrajk „nie je štrajkom v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, pretože sleduje širšie ciele našich hospodárskych a sociálnych požiadaviek.“ V každom prípade však Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) zaslal Asociácii nemocníc Slovenska (ANS) návrh kolektívnej zmluvy už 23. augusta 2005. O mesiac dostal písomné stanovisko, v ktorom ANS označila návrh za neakceptovateľný, ale konkrétne výhrady v ňom uvedené neboli. SOZ ZaSS o ne musel špeciálne požiadať a konečne ich dostal až v polovici októbra. Ani rokovania na prelome novembra a decembra (po viacnásobných telefonických urgenciách šéfa odborárov Andreja Kučinského) však nepriniesli riešenie. Prezident ANS Pavol Sedláček vtedy vysvetľoval, že navrhovaná kolektívna zmluvy by zvýšila mzdové náklady nemocníc asi o 30 percent, na čo nemocnice nemajú. V súčasnosti im vraj ide o prežitie, najmä v súvislosti s tzv. transformáciou nemocníc, jedným z kľúčových bodov Zajacovej „reformy“. Toto je jeden z príkladov, že táto „reforma“ vôbec neberie do úvahy záujmy ľudí, v tomto prípade zamestnancov. Ak má byť „úspešná“, ľudia musia zarábať menej, než zarábali doteraz. Ale u koho potom skončia tie miliardy navyše, ktoré tento rok uvoľnil pre zdravotníctvo štát z našich daní? Mzdy pracovníkov v zdravotníctve sú pritom dnes na úrovni 88 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve! Mzdy ľudí, od ktorých závisí naše zdravie a naše životy! Garantované tarifné platy zdravotníckych zamestnancov priznané podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a predtým podľa zákona o verejnej službe neboli valorizované 5 rokov. Pritom len oficiálna inflácia za toto obdobie dosiahla bezmála 8 percent, takže mzdy väčšiny ľudí v zdravotníctve počas „panovania“ Mikuláša Dzurindu reálne klesli. 15 tisíc za milióny hodín nadčasov O výške miezd zdravotných sestier, lekárov či pomocného personálu sme už niekoľkokrát písali, hovorili sme o nich aj vo viacerých rozhovoroch. Príklady z praxe sú však často ešte alarmujúcejšie. Takým je piešťanská Nemocnice Alexandra Wintera, nezisková organizácia so 420 pracovníkmi. „Nám nedáva peniaze ani ministerstvo ani kraj, je na nás, či prežijeme,“ hovorí predseda tamojších odborov Alan Suchánek. Už dvanásť rokov im nevalorizovali platy, lekár má za hodinu nočnej služby 65 korún. „Plat 34-tisíc, o ktorom hovoril premiér, má u nás lekár za 170 hodín pracovného mesiaca a 140 hodín nadčasov. V podstate odpracuje dva mesiace v jednom,“ konštatuje A. Suchánek. A. Kučinský už koncom vlaňajška upozornil, že priemerný plat 15 391 korún dosiahli zdravotnícki pracovníci tak, že „nad rámec pracovného času odpracovali celkom 2 634 499 hodín práce nadčas a v pracovnej pohotovosti strávili ďalších 7 665 693 hodín“. Bez toho zarobili zdravotníci v prvých troch štvrťrokoch 2005 iba desaťtisíc korún! Toto pritom nie sú odborárske údaje, ale oficiálne informácie zo štátneho Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky v Bratislave. Takže ani minister Zajac, ani premiér Dzurinda, ani jeho pravá ruka Ivan Mikloš sa teraz nemôžu tváriť, že o ničom nevedeli, že doteraz sa nič nedialo. Mali k dispozícii všetky informácie, ktoré poukazovali na nezmyselnosť a škodlivosť zdravotníckej „reformy“, ale aj na zhoršujúce sa postavenie radových zdravotníkov. Navyše od roku 2001 sa uskutočnilo šesť veľkých protestných akcií, vrátane štrajkových pohotovostí, pričom päť z nich od decembra 2004. Vládni predstavitelia dostali niekoľko otvorených listov od stavovských a odborových organizácií, na ktoré nereagovali. Ďalšie miliardy pre KIA vláda našla Komu Dzurindova vláda naozaj slúži a o koho jej naozaj ide, svedčí premiérovo tvrdenie, že vláda nepridá nemocniciam na vyššie platy lekárov a zdravotných sestier, lebo peniaze nemá. Lenže pred mesiacom minister financií Ivan Mikloš oznámil, že príchod kórejskej automobilky KIA podporí vláda z našich daní nie sumou 7,4 miliardy korún, ktorú schválila vlani v zmluve s automobilkou, ale vyše 10 a pol miliardami! Príprava pozemkov a ciest sa totiž „predražila“, ale je tu ešte jeden vyslovene nemorálny a nenormálny dôvod. KIA nás bude stáť o vyše tri miliardy viac preto, lebo sa jej darí a chce vyrábať viac áut, než pôvodne plánovala. V poslednom štvrťroku 2005 sa čistý zisk spoločnosti KIA zvýšil medziročne o 84 percent! Čiže kórejská súkromná firma zvýši investície do svojho majetku, aby vyrábala viac, lebo sa jej darí a predáva viac áut, než očakávala, o miliardy sa jej zvyšuje čistý zisk, a preto jej Dzurindova vláda pridá z našich daní ešte ďalšie miliardy. Ale na zdravotníkov, ktorým roky nezvýšili platy, ktorí sa starajú o nás, občanov Slovenska, ktorí dokonca vďaka Zajacovej „reforme“ zarábajú v mnohých prípadoch menej než doteraz, čiže napriek tomu, že nám slúžia, im „čistý zisk“ na rozdiel od KIA klesá, na týchto vlastných občanov už Dzurinda s Miklošom nájsť nejakú miliardu nevedia. Umlčaní zdravotníci sa predsa len ozývajú Stretnutie premiéra so zdravotníkmi v ružinovskej nemocnici muselo byť preňho šokom. Nikdy nebol zvyknutý na takéto prejavy nesúhlasu, najmä v rezorte, v ktorom R. Zajac vládne tvrdou rukou. Pocítili to viacerí jeho kritici, ktorí prišli o svoje posty, keď si dovolili nesúhlasiť. Dodnes si pamätáme, ako násilne manipuloval zhromaždenie „zamestnancov“ fakultnej nemocnice v Prešove tamojší riaditeľ Peter Bíroš. Tento človek je nielen priamo menovaný ministrom Zajacom, ale je aj jeho náhradníkom v NR SR. Keď sa tam vlani R. Zajac a M. Dzurinda mali so zdravotníkmi rozprávať v rámci kampane za „dotiahnutie reforiem“ podľa komunikačného manuálu Svetovej banky, P. Bíroš prísne selektoval účastníkov diskusie a vyhrážal sa odborárom, ktorí chceli obo politikom povedať pravdu. Redaktor jedného slovenského denníka vtedy osobne videl mladučké zamestnankyne nemocnice, ako na príkaz vedenia nemocnice strhávali z dverí pozvánku odborárov na stretnutie, aby sa o ňom dozvedeli len vyvolení, teda poslušní. Celoplošný štrajk je jediným logickým vyústením likvidácie zdravotníctva v podaní terajšej slovenskej vlády. Až vo chvíli, keď čítate tieto riadky, je známe, koľko nemocníc sa k bratislavským lekárom pripojilo. Už v čase našej uzávierky však bolo jasné, že to nebude obmedzený protest, že sa doň zapoja lekári a sestričky z ďalších krajských miest. Toto nie je akcia, ktorú by bola schopná zorganizovať ktorákoľvek politická strana, aj keď to vládni predstavitelia budú tvrdiť. Nevieme, ako dlho zdravotníci štrajkovať vydržia, ale to nie je podstatné. Bez ohľadu na to je tento štrajk jasnou správou o tom, komu a čomu skutočne slúži Zajacova reforma a čo asi musí byť medzi ním a premiérom, keď sa ho Dzurinda nemôže zbaviť. Autor je spolupracovník Slova