Mohlo by sa zdať, že politické roztržky v rámci vládnej koalície už azda nikoho ničím neprekvapia. Od prijatia programového vyhlásenia vlády až doteraz sme boli svedkami mnohých šarvátok. A predsa. Nezvolenie kandidáta SDĽ a SOP Milana Gacíka na post šéfa Úradu pre štátnu službu malo za následok truchlasovanie v podobe zvolenia kandidáta opozície do funkcie verejného ochrancu ľudských práv. A to napriek tomu, že po prvom neúspešnom kole, ktoré sa konalo minulý mesiac, sa koaličníci konečne dohodli na spoločnom kandidátovi Jánovi Hrubalovi. ,,K nevere dochádza aj medzi manželmi,“ komentoval počínanie ľavicových poslancov Marián Mesiarik. Veľmi eufemistický výraz pre pomenovanie toho čo ,,vykonali“. Skôr sa žiada povedať, že to bolo riadne zaucho. Ombudsmanom by mala byť totiž osoba, ktorá dodáva tejto funkcii morálnu autoritu, niekto ako napríklad Otakar Motejl v susednej Českej republike, a nie ktosi, kto za minulého režimu kádroval študentov na právnickej fakulte a neskôr vstúpil do HZDS, hnutia, ktoré má porušovanie ľudských práv takpovediac priamo v popise práce. Akoby toto všetko na dostatočnú diskvalifikáciu Pavla Kandráča nestačilo. V piatok sa v denníku Pravda objavila správa, že fakulta, na ktorej je dekanom, vyžaduje už pri prijímacích skúškach osvedčenie o znalosti anglického jazyka, na čo však nemá právo, lebo uchádzačove znalosti si má preveriť sama škola. Priam ukážkový prípad pre ombudsmana však má podobu absurdnej grotesky: Bude ombudsman Kandráč žalovať dekana Kandráča? Nuž a tak sa poslanci HZDS-ĽS môžu opäť tešiť zo svojho malého víťazstva. Bolo však až také malé? Veď sa im v očiach občanov znovu podarilo zdiskreditovať úrad, ktorý mal slúžiť práve im – občanom. A pokiaľ M. Mesiarik a jeho kolegovia o niekoľko mesiacov možno zapadnú prachom zabudnutia, Kandráč bude vo svojej funkcii päť rokov. Aj o tom mali premýšľať poslanci predtým, ako sa rozhodli trucovať.
