V skutočnom živote, najmä v tom politickom, sa tragické skoro vždy spája s komickým do bizarných podôb. Trvalo by asi dlhší čas, ak by sme mali vymenovať všetky problémy, ktoré vyvolávajú bolesti našej spoločnosti. Sme však svedkami trápneho divadla, že sa ústredným problémom, ktorý hýbe spoločnosťou, stáva otázka, ktorú síce nemožno marginalizovať, ale jej okamžité riešenie nie je nevyhnutné. V súčasnosti sa problém interrupcií stal otázkou, ktorá vyzerá ako potenciálna rozbuška zániku súčasnej vládnej koalície. Lenže podobných problémov sa dá nájsť oveľa viac. Napríklad v súčasnej situácii nášho zdravotníctva vyvstáva problém, dokedy liečiť nevyliečiteľne chorých. Najzrejmejšie je to v prípade kómy. Dokedy má byť pacient udržiavaný na prístrojoch? Ak by sme mali diskutovať okrem práva na život aj o práve na smrť, mali by sme tu napokon rovnako ostrú diskusiu. No zatiaľ si tento problém neprisvojila ani jedna politická strana. Na našej politickej scéne sa neriešia problémy, ale iba odohráva divadlo, ktoré má odpútať pozornosť občanov od iných problémov. Vari sa diskutuje rovnako zanietene o problémoch, ktoré pred spoločnosť nastoľujú odborári? Mohli by sme vymenovať siahodlhý zoznam problémov, ktoré nás kvária alebo nám aspoň riadne znepríjemňujú život. Lenže pre tých, čo majú v rukách moc, bez ohľadu na to, ku ktorej časti rozvadenej vládnej koalície patria, je lepšie, ak sa o tom mlčí. Vladári už po stáročia poznajú dôležitú pravdu: aby sa problém riešil, treba ho najprv vysloviť, lenže je pohodlnejšie a bezpečnejšie upútať pozornosť verejnosti na iné otázky. Napríklad anglický spisovateľ Swift napísal, že pre Liliputánov bola takýmto zástupným problémom otázka, na ktorom konci sa má rozbíjať vajce, na oblom či špicatom? Pre tieto spory potom nevideli iné a pre každodenný život azda dôležitejšie problémy.
