Jozef Hrdlička, historik a poslanec NR SR za Komunstickú stranu Slovenska
Slovenské národné povstanie má aj dejiny svojho zobrazovania v historiografii. Až do roku 1964 môžeme hovoriť o veľmi hrubých deformáciách a falzifikáciách. Čo bolo ich príčinou? – Naša krajina má takpovediac „šťastie“ na deformovanie dejín Slovenska a Slovákov už od prvopočiatkov existencie národa a neskôr štátneho útvaru. Až do 60. rokov sa to týka aj Slovenského národného povstania, keď zo strany straníckeho aparátu a historikov, ktorí museli dodržiavať vtedajšie ideologické princípy, dochádzalo k zveličovaniu úlohy komunistickej strany v Slovenskom národnom povstaní. Zveličovanie tejto úlohy bolo podstatným deformujúcim prvkom v historiografii Slovenského národného povstania. Lenže aj v súčasnosti dochádza k deformovaniu histórie SNP, tentoraz opačným spôsobom, k negovaniu úlohy, respektíve účasti KSS v Povstaní. Súčasní historici, ktorí sa usilujú o historickú pravdu, musia uznať, že aj Komunistická strana Slovenska mala významnú úlohu nielen v protifašistickom odboji, ale aj na vzniku Slovenského národného povstania. Nebola, samozrejme, jedinou antifašistickou silou, ale treba zdôrazniť, že bola najlepšie organizovanou skupinou, ktoré na území Slovenska pôsobili pred Povstaním. Zároveň treba uznať, že KSS mala významnú úlohu pri zjednocovaní domáceho odboja, čo vyvrcholilo známou Vianočnou dohodou v roku 1943, na základe ktorej potom vznikla Slovenská národná rada. Mal som na mysli niečo iné. V 50. rokoch sa Povstanie vyhlasovalo za „buržoáznu“ záležitosť, dokonca aj vtedajších popredných slovenských komunistov obviňovali z „buržoázneho nacionalizmu“. Vyhlasovali ho dokonca za akési „sprisahanie“. Názorným príkladom takéhoto falšovania dejín bola kniha Václava Kopeckého ČSR a KSČ. Tieto výmysly a lži sa podobali tým, aké dnes používajú novoľudácki historici. – Asi narážate aj na osobnosť Gustáva Husáka, na ktorého adresu v 50. rokoch padali podobné obvinenia. Hoci bol jednou z najvýznamnejších osobností SNP, v 50. rokoch sa stal politickým väzňom. Tieto falzifikácie boli odrazom vtedajších pomerov v komunistickej strane. Odrážalo sa v tom vtedajšie riešenie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. V českej spoločnosti boli tendencie pomstiť sa slovenskému národu za vyhlásenie autonómie v roku 1938 a nasledujúci vznik slovenského štátu v roku 1939. Tieto deformácie súvisia aj s nástupom Viliama Širokého do funkcie predsedu KSS, ktorý reprezentoval tie sily v KSČ, ktoré presadzovali centralistickú politiku. Komunistickí politici, ktorí sa angažovali vo vedení Povstania, Husák, Novomeský a Šmidke, chceli v obnovenom Československu riešenie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi na spravodlivých princípoch. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa v onom období negoval význam SNP. Protifašistický odboj v Európe sa niekedy nazýva „tretí front“. Aký má význam Slovenské národné povstanie v kontexte celoeurópskeho protifašistického odboja? – Slovenské národné povstanie, bez ohľadu na to, čo dnes o ňom tvrdia niektorí ľudia, bolo prihlásením sa slovenského národa k celoeurópskemu protifašistickému odboju. Má významné miesto nielen v našich národných dejinách, ale aj v histórii druhej svetovej vojny a celoeurópskeho protifašistického odboja. Slovensko sa Povstaním prihlásilo k hodnotám protifašistickej koalície, k hodnotám demokracie, humanizmu a sociálnej spravodlivosti. Z už dávnejšie zverejnených historických dokumentov vyplýva, že Karol Bacílek mal zabezpečiť spojenie medzi slovenskými komunistami a moskovským vedením. Počas príprav Povstania toto spojenie neexistovalo, takže slovenskí komunistickí činitelia nepostupovali podľa inštrukcií z Moskvy, ale podľa svojho cítenia a rozumu. – Už táto otázka obsahuje konštatovanie, že skupina vedúcich činiteľov KSS (Husák, Šmidke a Novomeský) musela robiť politiku, ktorú považovala za najrozumnejšiu za daných okolností. KSS sa snažila zjednotiť všetky existujúce protifašistické sily na Slovensku. Už som spomínal, že to bola najlepšie organizovaná odbojová skupina. Komunisti mali dve možnosti, buď robiť sabotáže, diverzie, organizovať partizánske oddiely (ako to požadovalo moskovské vedenie), ale ostať osamotení, alebo sa spojiť s ostatnými protifašistickými silami. Lenže v KSS existovala tendencia, ktorú síce predstavoval Osoha, ale ku ktorej sa vraj hlásil aj Husák, neobnoviť po vojne Československo, ale pripojiť Slovensko k Sovietskemu zväzu. Ako sa táto tendencia prejavovala počas SNP? – Táto tendencia, ku ktorej sa naozaj po istý čas hlásil aj Gustáv Husák, pramenila z úsilia spravodlivejšie riešiť sociálne i národné otázky. Lenže v tomto prípade prevážila myšlienka obnoviť Československú republiku. Moskva uznala po nacistickom útoku na ZSSR Benešovu vládu v Londýne a zároveň dala záruky obnovy ČSR. Komunisti však chceli spravodlivejšie sociálne usporiadanie a KSS žiadala aj iný model spolunažívania Čechov a Slovákov. Presnú príčinu spomínaných názorov Osohu a ďalších historici stále ešte hľadajú. Je tu ďalšia okolnosť, ktorá sa môže rôzne interpretovať. Slovenská národná rada sa dostala do konfliktu s Benešom a neuznala tie právomoci jeho zástupcu na Slovensku Němca, ktoré mu dal Beneš. Všetku moc na povstaleckom území prevzala SNR, a preto negatívne hodnotili Povstanie aj prívrženci vlády v Londýne. – Z českej strany existovala po Mníchove určitá nedôvera voči Slovensku ako takému, príčiny sme už spomínali, išlo o vyhlásenie autonómie a neskôr samostatného štátu. Z dokumentov je známe, aké mal Beneš povojnové plány so Slovenskom. Spomínaná nedôvera sa prejavovala aj po vojne, možno až do prijatia ústavného zákona o federácii v roku 1968. Mám na mysli aj vzťah k slovenským orgánom, ako bola Slovenská národná rada či Zbor povereníkov. Táto nedôvera sa prejavovala aj u českých komunistov… – Je to tak. Aj v samotnej KSČ boli osobnosti, ktoré sa takto správali a politiku predsa robia ľudia. V KSČ boli ľudia, ktorí sa usilovali o rovnoprávnejšie postavenie Slovákov, i ľudia, ktorí boli orientovaní centralisticky, chceli obnoviť taký model česko-slovenských vzťahov, ktorý existoval za prvej ČSR.
S hosťom SLOVA sa zhováral Peter Greguš
