Zamlčané náklady na dôchodkovú „reformu“

Vláda zatiaľ odložila zmenu pomeru rozdelenia dôchodkových odvodov medzi tzv. prvým a druhým pilierom. Potešila zopár krikľúňov, ktorých financovanie je netransparentné, i nevedomú časť verejnosti, ktorá nie vlastnou vinou podľahla lživej propagande. Premiér Fico zároveň upozornil, že výsledkom širšej odbornej i laickej diskusie by mohli byť zásadnejšie zmeny. Ak to bude súboj argumentov a faktov, a nie ideologických zlátanín, zmeny budú celkom určite. Odhliadnuc od iných aspektov terajšieho dôchodkového systému vláda svojím rozhodnutím prehĺbila deficit verejných financií, ktorý od spustenia „dôchodkovej reformy“ vytvára Sociálna poisťovňa. Podľa pôvodnej stratégie mal dlh ročne dosiahnuť jedno percento HDP. Už po prvom roku sa ukázalo, že je to okolo 1,5 percenta. To sú miliardy. Ľudí je dosť, ale nepracujú Tzv. dôchodková reforma je pravdepodobne najväčším podvodom Dzurindovej vlády na vlastných občanoch, najmä na mladej a strednej generácii. Milióny ľudí budú roky okrem „odkladania“ si na starobu platiť zo svojich daní aj dlh, ktorý podľa odborníkov dosiahne stovky miliárd korún. Donedávna sa totiž dôchodky vyplácali tak, že tí, ktorí pracovali, financovali svojimi odvodmi penzie. Systém bol nielen vyrovnaný, ale dokonca prebytkový. Takže ešte stále sa doň každý mesiac viac vložilo, než sa z neho minulo. Je však pravda, že prebytok sa znižoval a je možné, že o niekoľko rokov by sa zmenil na deficit. Lenže prečo? Pravičiari nás strašia, že je to výsledok demografického vývoja. To je nezmysel. Iba v tomto čase prišli na trh práce tisíce mladých ľudí z poslednej populačnej explózie z „čias socializmu“. Ľudí, ktorí by mali pracovať, zarábať a odvodmi zo svojich platov financovať priebežný dôchodkový systém, je viac ako v minulosti. Ako je teda možné, že niet dosť peňazí na dôchodky? Pretože tí ľudia nič neodvádzajú, lebo nič nezarábajú, nakoľko nemajú prácu. Ak by sa zamestnanosť reálne zvýšila o niekoľko percent, Sociálnej poisťovni by to prinieslo miliardy. Inou cestou je zvýšenie miezd. Ak by ľudia mali vyššie platy, platili by vyššie dôchodkové odvody. Nízka miera zamestnanosti a nízke mzdy sú hlavným dôvodom možného nedostatku peňazí na dôchodky v budúcnosti. Zavádzajúce „argumenty“ Nezisková výskumná a analytická organizácia Tommorow’s Company z Londýna pred časom v štúdii Zbytočná panika z dôchodkov upozornila, že je zavádzajúce argumentovať demografickým vývojom. „Ak chceme odhadnúť zdroje na slušný dôchodok, väčší zmysel než porovnávať počet ľudí nad 65 rokov s počtom ľudí v produktívnom veku má porovnať počet ľudí, ktorí pracujú s počtom tých, ktorí do pracovného procesu zapojení nie sú.“ Philip Sadler, jeden z autorov štúdie, dodáva, že „ako spoločnosť si dokážeme so starnutím poradiť. Zvyšujúca sa produktivita práce dokáže preklenúť negatívne následky starnutia populácie.“ Práve produktivitu práce považuje mnoho odborníkov za kľúčový faktor udržateľnosti dôchodkového systému. Ak totiž z obyvateľov v produktívnom veku 15 percent ľudí nepracuje vôbec, ďalší sú v zahraničí a mnohí na pozíciách s nízkou pridanou hodnotou, dôchodkový systém sa ocitne v problémoch. A je úplne jedno, že tí, ktorí robia, si sami sporia na dôchodok. „Väčšia miera sporenia vôbec nie je takým dobrým riešením, za aké je často vydávaná,“ varuje Tommorow’s Company. „Sporenie totiž automaticky nevedie k produktívnejšiemu investovaniu, nadmerné sporenie môže naopak znížiť ekonomický rast nevyhnutný na financovanie dôchodkov.“ Britskí analytici – a nie sú prví – majú pochybnosti aj o význame zvyšovania dôchodkového veku. „Ľudia by mali mať možnosť pracovať dlhšie, ani to však nie je automatické riešenie. Nezaručuje to, že po nich bude reálny dopyt na trhu práce.“ Takíto „nepenzisti“ síce nebudú zaťažovať dôchodkový systém, ale ak nebudú mať prácu, nebudú doň ani prispievať a ako nezamestnaných ich bude treba aj tak „živiť“ z verejných zdrojov. Svetová banka v konflikte záujmov Toto sú ďalšie dôvody, ktoré minimálne vyvolávajú ďalšie vážne otázniky nad zmyslom tzv. dôchodkovej reformy. Otázniky, ktoré sme poznali už pred troma rokmi, ale Dzurindova vláda nepripúšťala o „reforme“ penzií žiadnu serióznu diskusiu. V podstate ľudí postavila pred hotovú vec a namiesto diskusie im naservírovala neobjektívnu reklamnú kampaň za ich vlastné peniaze. Masírovanie mozgov sa totiž financovalo z pôžičky, ktorú budeme musieť Svetovej banke aj s úrokmi vrátiť. To je ďalší moment, ktorý vyvoláva pochybnosti o serióznosti argumentov v prospech „dôchodkovej reformy“. Dodávala ich banka, ktorá nám na „reformu“ chcela nanútiť slušne úročený úver. Konflikt záujmov ako vyšitý! Ale v prípade SB sa argumenty inštitúcie, ktorá mala na celom projekte zarobiť, brali ako „písmo sväté“. Je to o to pochybnejšie, že práve svetové finančné inštitúcie nútia krajiny k „rozpočtovej zodpovednosti“. Nútia vlády, aby znižovali výdavky v prospech vlastných občanov väčšinou „reformami“, ktoré významnú časť verejných financií (daní) presúvajú do súkromných rúk a na ktoré si zároveň musíme od SB či MMF požičať. To, čo sa na ľuďoch ušetrí, má ísť na splácanie takto nezmyselne vzniknutých dlhov. Na jednej strane tlak na nízky deficit verejných financií, na druhej „reforma“, ktorá vytvára najgigantickejší dlh, aký sme kedy zažili. Predošlá pravicová vláda a jej apologéti platení z najpodozrivejších zdrojov totiž verejnosti účinne zamlčali, aký veľký dlh bude musieť „za“ tzv. dôchodkovú reformu splácať. Nehovoriac o tom, že realita predbehla i najpesimistickejšie odhady. V stratégii „reformy“ sa písalo o dlhu 1,1 percenta HDP, čo dokopy do roku 2030 bude znamenať 23,1 percenta HDP. Pri dôchodkovom veku 62 rokov. Výsledok „reformy“: gigantický dlh Z analýzy Sociálnej poisťovne však vyplýva, že v skutočnosti sa táto úroveň zachovala len v roku 2004. Už vlani vystúpil deficit na 2,4 percenta HDP a v tomto roku by sa mal priblížiť k úrovni troch percent! To je takmer trojnásobne viac než predpokladalo Kaníkove ministerstvo. Tento deficit vzniká v Sociálnej poisťovni preto, lebo z tzv. prvého piliera musí vyplácať dôchodky nezmenenému, ba rastúcemu počtu penzistov, ale tí, ktorí si sporia v tzv. druhom pilieri, už časť svojich odvodov Sociálnej poisťovni nedávajú. Sociálnej poisťovni tak chýbajú miliardy. Podľa jej vlastných údajov to bolo vlani takmer 35 miliárd korún, v tomto roku to bude vyše 46 miliárd, v roku 2007 bezmála 50 miliárd a v roku 2010 prekročí dlh 59 miliárd korún! A teraz otázka pre všetkých, ktorí sa z „dôchodkovej reformy“ tešia. Povedal vám niekto, že okrem dôchodkových odvodov prispejete na svoju budúcu penziu aj sumou vyše 500 miliárd korún? Podľa Ivana Lesaya, ktorý sa analýze dôchodkových reforiem venoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, to je len najmenší odhad dlhu, ktorý budú musieť občania zaplatiť z vlastných daní. Peniaze z privatizácie SPP určené na tento účel sa podľa všetkého minú budúci rok a odvtedy začneme tento dlh platiť každý z vlastného vrecka. Ak si budete najbližšie prepočítavať, koľko ste si tento rok „odložili na dôchodok“, prirátajte k tomu 3 až 4 tisícky, ktoré sa vám však nikdy v žiadnej podobe nevrátia. Minimálne toľko v priemere prispejete svojimi daňami do roku 2030 na vykrytie dlhu, ktorý spôsobuje každoročne „dôchodková reforma“. A ten je možné znížiť práve zmenou pomeru prerozdelenia dôchodkových odvodov v prospech prvého piliera. Na udržanie makroekonomickej stability bez drastických škrtov, ktoré by neumožnili modernizáciu ekonomiky a celej spoločnosti, by sa mal pomer odvodov do tzv. druhého piliera podľa ekonómov znížiť na 4, nie len na zvažovaných 6 percent. Hoci aj tak pôjde len o čiastkovú reformu zdecimovaného dôchodkového systému. Autor sa od roku 2000 venuje analýzam tzv. dôchodkových reforiem