Podľa údajov Štatistického úradu SR pracuje v rôznych odvetviach slovenského priemyslu necelých 477-tisíc ľudí. Taký nízky počet zamestnancov ešte priemyselné podniky nevykazovali. V poslednom období vytvárali nové pracovné miesta iba výrobcovia áut a ich dodávatelia, elektrotechnické a v menšej miere strojárske firmy. Z hľadiska zamestnanosti v priemysle bol rekordným rok 2008 – vtedy v ňom pracovalo vyše 590 a pol tisíca ľudí.
Rastie „produktivita vykorisťovania“…
Niektorí analytici upozorňujú, že v tom období sa podnikom darilo natoľko, že neriešili ani problém istej prezamestnanosti. Teraz sa naopak zbavujú každého, koho nepotrebujú na holé prežitie. Odborníci navyše predpovedajú, že trend prepúšťania v priemysle sa tak skoro neotočí. Súvisí to najmä s tým, že firmy sa nedívajú do budúcnosti veľmi optimisticky, resp. sú opatrné. Nikto si nie je istý, ako dlho bude trvať cyklus ekonomického poklesu a preto sa manažmenty obávajú, že ak by prirýchlo začali zamestnávať nových ľudí, čo i len malý pokles hospodárstva by ich onedlho mohol nútiť opäť prepúšťať.
Druhým dôvodom pomalého zvyšovania zamestnanosti aj v prípade zlepšovania hospodárskych výsledkov podnikov je údajné zvyšovanie „produktivity práce“. Slovo údajné a úvodzovky sú, zdá sa, plne namieste. Kritici totiž upozorňujú, že so skutočným zvyšovaním produktivity práce to má len málo spoločného. Nedávno o tom písal na svojom blogu na tomto webe aj Artur Bekmatov v článku Ako rastie produktivita práce.
Ako rastie produktivita práce
Artur Bekmatov
Produktivita práce je pojem označujúci, koľko práce je nevyhnutné vynaložiť na vytvorenie určitého výrobku alebo služby. Firmy prepustili určitý počet zamestnancov a ostatných prinútili, aby odrobili aj prácu za prepustených. A druhá možnosť? Firmy zamestnancov neprepustili, ale ich „vybičovali“ k vyššiemu výkonu. Rovnaký počet zamestnancov teda vyrobí väčšie množstvo výrobkov.
Pojem „produktivita práce“ by bolo vhodné zameniť za slovné spojenie „intenzita práce“, lebo menšie množstvo zamestnancov vyrobí rovnaký počet tovarov alebo rovnaký počet zamestnancov vyrobí väčšie množstvo tovarov. „Pri nezmenenom počte pracovných hodín sa intenzívnejší pracovný deň stelesňuje vo vyššej novovyrobenej hodnote,“ napísal K. Marx, „teda pri nezmenenej hodnote peňazí sa stelesňuje vo väčšom množstve peňazí.“ Potvrdil to aj redaktor, ktorý povedal, že sa zvýšili zisky firiem.
Lepšie podmienky (pre investorov) spočívajú len v lacnejšej pracovnej sile. Často sa aj na internete mnohí investori, napr. Visteon, vyjadrujú o Slovensku ako o „nízkonákladovej krajine“.
Naša „konkurencieschopnosť“ nespočíva v tom, že sme národ pracovitejší, ale v tom, že sa necháme viac vykorisťovať. Existuje niečo ako „spoločensky nutný pracovný čas“, potrebný na výrobu nejakej úžitkovej hodnoty v daných spoločensky normálnych výrobných podmienkach a pri spoločensky priemernom stupni zručnosti a intenzity práce. Keďže sa u nás nezmenili spoločenské podmienky, ani sa nezvýšil stupeň zručnosti práce, narástla len intenzita práce. Z toho vychádza, že zvyšujeme svoju konkurencieschopnosť na úkor zdravia našich občanov.
Žiadne zvyšovanie produktivity práce sa na Slovensku nedeje. Sme však svedkami uplatňovania stále tvrdších a dôslednejších zákonov kapitalizmu.
Kliknite sem a prečítajte si celý článok. Je naozaj vynikajúci.
…ale nie odmeňovanie
Pravdivosť tejto analýzy potvrdzuje aj piatkové vydanie denníka Hospodárske noviny (HN). „Kým pred dvoma rokmi som mal za 12 hodín vyrobiť 550 kusov výrobku, teraz musím za 8-hodinový pracovný čas vyrobiť 850 rovnakých kusov,“ povedal pre denník nemenovaný zamestnanec jedného zo slovenských podnikov. „Práve takéto zmeny umožnili prepúšťať,“ konštatujú HN. A analytik Volksbank Vladimír Vaňo nenecháva nikoho na pochybách, že to bude pokračovať: „Pokračuje mimoriadne ostrý konkurenčný boj, ktorý nedovoľuje firmám zľaviť z tlaku na posilňovanie konkurencieschopnosti aj cez zvyšovanie produktivity práce.“
Znamená to, že pracovné podmienky pre tých, ktorí zamestnanie majú sa budú (najmä v priemysle) zhoršovať a tlak na ich „výkonnosť“ bude zo strany zamestnávateľov enormný. Za to však nemôžu očakávať výrazný nárast odmeňovania. A nezamestnaní zasa nemôžu očakávať, že si tak skoro nájdu prácu – podniky ich budú prijímať po jednom, pričom im budú oproti minulosti zhoršovať podmienky v pracovných zmluvách, aby sa ich v prípade problémov s odbytom mohli ľahšie zbaviť. Na nové miesta budú navyše uprednostňovať „externistov“ – živnostníkov z donútenia, resp. tzv. agentúrnych pracovníkov.
Menej ľudí aj v službách
Vládne opatrenia významne prispievajú k tomuto negatívnemu vývoju. Aj pravicoví analytici súhlasia, že zvyšovanie daní a odvodov, prepúšťanie vo verejnej sfére a znižovanie miezd spôsobí pokles čistých príjmov v slovenských domácnostiach. Ľudia budú na výdavkoch šetriť ešte viac ako doteraz a nepocítia to len v obchodoch. Je už našou tradíciou, že v prvom rade šetríme na službách a usilujeme sa ich nahradiť svojpomocou. Počínajúc úpravou vlasov, cez úpravy, opravy a stavby domov a bytov, až po ubytovanie a stravovanie na dovolenkách. Znamená to, že výpadok zamestnanosti v priemysle nebudú schopné služby nahradiť – ešte menej ako doteraz budeme potrebovať opravárov, údržbárov, remeselníkov, kaderníčky či ľudí pracujúcich v cestovnom ruchu.
Napokon s tým počíta i aktualizovaná prognóza ekonomického vývoja z dielne Inštitútu finančnej politiky, ktorý patrí pod MF SR. Odhaduje, že v dôsledku vládnych opatrení nebude v roku 2011 naša ekonomika pokračovať v raste z tohto roka.
Samozrejme, to neznamená, že žiadne nové pracovné miesta nevzniknú. Ale bude ich menej než tých, ktoré zaniknú, resp. budú to výnimky, ktoré nedokážu pohnúť s rekordnou nezamestnanosťou. Tej by pomohli iba opatrenia podporujúce ekonomický rast a brániace vykorisťovať zamestnancov. Aby dobré výsledky nemohli firmy dosahovať na úkor vlastných pracovníkov.
Autor je podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci
Ilustračné foto: jaimebisbal a USSKE
