Zákonník práce podnikom neublížil

Spomínate si ešte na bitku okolo novely Zákonníka práce (ZP)? Keď som sa na to minulý týždeň spýtal niekoľkých novinárov, nespomenuli si ani približne, kedy to bolo. „Ale tento rok určite, nie?“, znela väčšinou ich neistá odpoveď. Takže hlavná legislatívna norma v oblasti práce sa zmenila bez toho, že by to Slovenskom zatriaslo. Pritom zamestnávatelia predpovedali, že v krátkej dobe spôsobí nášmu hospodárstvu úplný kolaps: opakovane hovorili o znížení pracovných miest, o prepúšťaní, dokonca o zániku podnikov a znížení atraktivity pre ďalšie zahraničné investície. Vo viacerých rozsiahlych komentároch a kratších analýzach vtedy Slovo jednoznačne a vecne dokazovalo, že je to nezmysel, že nič také nehrozí, že ani predošlé zmeny ZP nemali žiaden významnejší (ani negatívny, ani pozitívny) vplyv na podnikateľské prostredie, prosperitu hospodárstva a vytváranie pracovných miest. To všetko totiž ovplyvňujú v rozhodujúcej miere ekonomické faktory, nie pracovná legislatíva. Stačilo pár mesiacov, aby sa ukázalo, že zamestnávateľské združenia klamali. Odborový zväz KOVO urobil v Prešovskom a Košickom kraji prieskum v 46 podnikoch, v ktorých dokopy pracuje vyše 20-tisíc ľudí. „Novela nespôsobila obávaný kolaps. Nepotvrdili sa obavy zamestnávateľov, že prijatím novely sa zhorší podnikateľské prostredie, firmy z tohto dôvodu neprepúšťali svojich zamestnancov,“ informoval o výsledkoch prieskumu odborársky predák Jozef Balica. Jeho slová navyše každý mesiac potvrdzujú štatistické údaje o vývoji hlavných makroekonomických ukazovateľov: ekonomike sa naďalej darí, ako nikdy predtým. A najmä pokiaľ ide o zamestnanosť: opäť sme prekročili historické minimum, samozrejme, smerom nadol. Osem percentnú nezamestnanosť sme tu ešte nemali. To, pochopiteľne, neznamená, že je všetko v poriadku. Odborári potvrdili, že tam, kde ich organizácie nefungujú, zamestnávatelia častejšie porušujú ZP na úkor zamestnancov. Takzvané zamestnanecké rady nie sú reálnym ochrancom ani len zákonných práv pracujúcich. Okrem toho vysoká zamestnanosť ešte nevypovedá o sociálnej situácii ľudí, ktorí pracujú. Najmä na východe Slovenska sú platy často žalostné, v (kvalifikovaných) robotníckych profesiách ledva dosahujú 10-tisíc korún. Napríklad Tatravagónka v Poprade by okamžite prijala asi 200 obrábačov kovov, frézarov či zváračov, lenže takých tam niet. Nízke mzdy ich vyhnali do iných zamestnaní, alebo pracujú načierno, resp. odchádzajú do zahraničia. Takže na trhu práce sa naozaj objavujú čoraz väčšie problémy. Za tie však nemôže Zákonník práce, ale samotní zamestnávatelia. Autor je ekonomický novinár