Zákon neodstráni neférové úmysly

Slovenská samospráva k svojim dvadsiatym narodeninám nedostala darček, ktorý by si zaslúžila. Namiesto toho, aby obce a mestá získali nový zákon, platí od 1. apríla x-tá novela zákona o obecnom zriadení, ktorá pochádza ešte z roku 1990. Parlament v podstate zase vyprášil starý kabát, ale vypadlo z neho veľmi málo bĺch. Samosprávy za dve desaťročia výrazne zmenili svoju pozíciu. Prehĺbil sa ich význam, rozšíril zmysel, znásobil vplyv a zvýšila sa zodpovednosť. Nový rozmer však naďalej stojí na nálepkách, úpravách a zmenách starej legislatívnej kostry. Plecia jej stále viac zalamujú rozhodovacie právomoci, možnosti a príležitosti rozvoja územných celkov. Okrem toho, historické dôkazy z prostredia takmer 2 500 samospráv napovedajú o medzerách, ktoré spôsobujú finančné úniky, nahrádzanie verejných záujmov súkromnými či posilňovanie klientelizmu, prípadne obchádzanie verejných obstarávaní, a to v časoch „eurofondovej žatvy“. Aj po prvom apríli sa richtárom môže stať absolvent základnej školy. Nejde o prvoaprílový žart. Vo vymenúvaní smutných skutočností sa dá pokračovať. Do verejnej funkcie môže kandidovať dlžník sociálnej či zdravotnej poisťovne alebo podnikateľ, ktorý zanechal spúšť v podobe nesplatených úverov, nevyplatených miezd a neuhradených odvodov. Starosta a primátor už majú právo rozhodnúť o svojich zástupcoch, čo dosiaľ patrilo do kompetencie volenému orgánu – zastupiteľstva. V obciach nad 20-tisíc obyvateľov môžu mať dvoch zástupcov. Aj doteraz mali niektorí starostovia druhých zástupcov, ale papierovo boli zvyčajne definovaní ako „poslanec dlhodobo uvoľnený“. Túto frázu po trpkých zisteniach zákonodarcovia nahradili inou. Problém s viacerými (politickými) zástupcami sa nevyriešil, akurát legalizoval. Ani zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa organizácie miestneho referenda nepomohli jeho využívaniu. Kým v ňom bude potrebná 50-percentná účasť voličov, dovtedy bude fiktívnym nástrojom priamej demokracie. Podľa novely bude na odvolanie hlavného kontrolóra potrebný nadpolovičný súhlas všetkých poslancov. Napriek tomu nemá kontrolór väčšiu nezávislosť, lebo výšku platu, odmeny i plán práce mu naďalej schvaľuje zastupiteľstvo. Územná samospráva je aj naďalej vystavená nebezpečným ohrozeniam. Pribrzdiť ich môžu len voliči vo voľbách a občania po nich. Ak je miera ich angažovanosti vo veciach verejných prinízka, verejná kontrola sa blíži nule a občianska participácia patrí iba do slovníka, potom je morálny apel zopár uvedomelých len slabým hláskom šepkajúcim potrebu zodpovednosti a politickej kultúry. Komunálna politika nedostala najšťastnejší darček. Ako keď synovi k narodeninám dáme iba slovnú hračku. Tá poteší, ale nezahreje. Samospráva si takýto darček nezaslúžila. Nepotrebuje „prekopávanie“ historického dokumentu, ale si žiada novú právnu normu. Nijaký zákon nesleduje dušu a myšlienky, ale činy a skutky. Ani posledná novela neodstráni neférové úmysly, ale čo je horšie, je proti nim veľmi slabou zábranou. Samospráva potrebuje tvrdý a presný zákon, pretože v jej prostredí sa už dávno bojuje nevyberanými spôsobmi. Dokazuje to napríklad aj nedávno predložený zákon o lobingu v Českej republike. Pokúšal sa definovať lobistov aj v samosprávach. V tých našich sa udomácňujú tiež a ťažia nielen z deravých zákonov. Autor prednáša na Prešovskej univerzite