Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách – tak znie presný názov dokumentu, ktorý zapríčinil v slovensko-maďarských vzťahoch nebývalý vzruch. Konzervatívna vláda u našich južných susedov chcela dokázať, že starostlivosť o maďarské menšiny pre ňu nie je len prázdna fráza.
Zákon prijali v Budapešti konsenzom 19. júna 2001 všetky parlamentné strany. Od začiatku diskusií sa označoval ako kontroverzný. Taký naozaj aj je. Nie však pre „narušovanie noriem medzinárodného práva, zvrchovanosti Slovenska, exteritoriálny účinok“, ako sa v poslednom čase píše v našich médiách. Je sporný preto, lebo zvýhodňuje jednu skupinu obyvateľstva pred druhou na základe národnej príslušnosti.
Výhody drobné, no reálne
Zákon predovšetkým vnáša Maďarov v susedných štátoch (okrem Rakúska) do právneho poriadku MR. Ten, kto aktívne hovorí po maďarsky alebo sa ako Maďar cíti, prípadne vykonáva činnosť v prospech tohto etnika v kultúrnych a cirkevných organizáciách, dostane preukaz Maďara. Jeho držiteľ môže na území MR absolvovať štyri cesty ročne v jednom smere vlakom za 90-percentnú zľavu. Študenti a pedagógovia okrem toho dostanú študentské, resp. učiteľské preukazy svojich kolegov v Maďarsku, ktoré im umožnia ďalšie výhody pri nakupovaní skrípt, navštevovaní štátnych múzeí a divadiel, pri získaní štipendií a stáží.
Preukaz tiež uľahčí nájsť prácu v MR na tri mesiace ročne. Zväčša ide o sezónne práce a kvalifikované profesie v cestovnom ruchu, stavebníctve a poľnohospodárstve. Záujemcovia o robotu si však musia vybaviť povolenie na pobyt a pracovné vízum. Najmedializovanejšími sú dotácie pre deti navštevujúce ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským vo výške 20 tisíc forintov. O tie treba požiadať a nepatria automaticky každému žiakovi: deti rodičov s nadštandardnými príjmami na ne nárok nemajú.
Ako chce slovenská exekutíva svojim občanom zabrániť, aby poberali finančné prostriedky zo zahraničných nadácií alebo cestovali v MR so zľavou? Silácke vyhlásenia štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslava Chleba (aj v SLOVE č. 2/2002) a niektorých ďalších politikov „zabúdajú“ na to, že u nás obdobný zákon – o zahraničných Slovákoch – máme už päť rokov, pritom rozsah zvýhodnení je väčší. Môžu napríklad požiadať o prijatie na štúdium alebo do zamestnania bez ďalších povolení, dlhodobo sa zdržiavať na Slovensku. Maďarská právna norma navyše pamätá na minimum sociálnej spravodlivosti, čiže do systému výhod nezahŕňa tisíce emigrantov na Západe, ktorých životná úroveň je v porovnaní s občanmi postsocialistických krajín podstatne vyššia.
Rumunské riešenie ako vzor?
Čo však s oprávneným pocitom diskriminácie tých, ktorých sa zákon netýka, čiže nemaďarských obyvateľov predmetných štátov? Vo vzťahu k Rumunsku Orbánova vláda tento problém vyriešila originálne a trochu nelogicky: zákon sa bude týkať aj Rumunov. Opoziční maďarskí socialisti a odborári začali strašiť neobmedzeným otvorením trhu práce, hoci pracovné povolenia sa budú vydávať iba na tri mesiace a v obmedzenom množstve. Zamestnávatelia na druhej strane neskrývajú radosť z väčšej konkurencie pracovnej sily a z jej predpokladaného zlacnenia.
Ťažko sa dá predpovedať, ako sa rokovania medzi slovenskými a maďarskými diplomatmi skončia. Vicepremiér Pál Csáky sa prihovára za „rumunské“ riešenie, no predstavitelia slovenských strán hrozia medzinárodnými súdmi. Budapešť zase nepripúšťa vyňatie SR z pôsobnosti zákona. Špeciálny preukaz Maďara bude pre väčšinu našich spoluobčanov maďarskej národnosti otázkou hrdosti. Od vzájomnej vôle dohodnúť sa závisí, či skromné, no konkrétne materiálne výhody zákona bude môcť užívať celé slovenské obyvateľstvo.
Autor (1970) je publicista
