Zahraniční investori: staré móresy

Pravicové vlády nám vytrvalo tvrdili, že príchodom zahraničných investorov nezískame len peniaze (za predaj štátneho majetku), ale najmä nové technológie, metódy riadenia podnikov a vzťahov so zákazníkmi. Na pozitívnu zmenu vraj stačilo jediné: čo najrýchlejšie predať štátny podnik ktorejkoľvek súkromnej firme zo zahraničia. Spôsob, ktorý vychádzal z našej nulovej skúsenosti s veľkými súkromnými podnikmi najmä v kľúčových odvetviach hospodárstva. A zároveň z hlbokej iracionálnej viery v pozitívny vplyv trhu za každých okolností. Pravicové vlády vytrvalo ignorovali niektoré kritické hlasy zo zahraničia – a postupne aj z domova – že takto to v skutočnosti nikde nefunguje. Že treba najskôr zmeniť prostredie, odstrániť monopoly alebo ich poriadne „zviazať“ zákonnou reguláciou – regulačné úrady sú totiž málo efektívne, keďže súkromné monopoly majú dosť peňazí, a na rozdiel od štátnych aj dosť možností, ako ich (priamo či nepriamo) podplatiť. A predovšetkým, že súkromný monopol nie je ani pre ekonomiku, ani pre ľudí o nič lepší než štátny – skôr naopak, lebo naň už nemajú reálny dosah ani politici, hoci by aj chceli urobiť poriadok. Správanie sa sprivatizovaných energetických podnikov po celom Slovensku (vrátane SPP), ale aj Slovak Telekomu, alebo napríklad obchodných reťazcov nás denno-denne presviedča, že príchod zahraničných investorov nám nepomohol. Pravicové vlády tu nastavili systém, v ktorom si môžu zo zákazníkom robiť, čo len chcú – vo (fakticky) monopolnom prostredí a nefungujúcej regulácii ich nespokojnosť ľudí nemusí zaujímať a ani nezaujíma. Zisky im zaručuje nezmyselný ekonomický systém nazývaný trhové hospodárstvo. Autor je ekonomický novinár