Zadrhnime sa

Moderná industriálna ekonomika funguje nasledovným spôsobom: z jednej jamy na jednom konci planéty sa vykopú zdroje, niekoľkých týždňov sa využívajú, a potom sa zase zakopú do jamy na druhom konci. Hovorí sa tomu „tvorba hodnoty“. Tvorba hodnoty zlepšuje kvalitu nášho života. Vďaka lepšej kvalite života sme šťastnejší. Čím viac toho premiestnime z jednej jamy do druhej, tým sme šťastnejší. Bohužiaľ, ešte stále toho nepremiestňujeme dostatočne veľa. Podľa Worldwatch Institute sme od roku 1950 využili viac tovarov a služieb ako v celých predchádzajúcich dejinách ľudstva. No stále sa ešte nezdá, že by sme boli šťastní. Ba dnes sú dvadsaťpäťroční Briti desaťkrát náchylnejší na depresiu ako na začiatku spomínaného obdobia. Jeden zo štyroch britských rodičov trpí chronickým nedostatkom spánku a jedna pätina školákov má psychologické problémy. Za uplynulých trinásť rokov sa o tridsaťšesť percent zvýšili platby za poistné udalosti pri poistkách duševného zdravia. Americké štúdie poukazujú na to, že štyridsať až šesťdesiat percent obyvateľstva aspoň raz za život zažije mentálnu poruchu. Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že do roku 2010 sa depresia stane v rozvinutom svete druhým najbežnejším ochorením. Ak konečne nezačneme poriadne konzumovať, nikdy nezažijeme skutočné šťastie. V tomto období roka miera spotreby dramaticky narastá. Aby sme boli šťastnejší, presúvame zdroje z jednej jamy do druhej čo najrýchlejšie. Podľa miestnej samosprávy v mieste môjho bydliska množstvo odpadkov, ktoré ľudia vyvezú na smetisko, vzrastá v decembri a januári o dvanásť percent. Je zvláštne, že v tomto období narastá aj výskyt depresie. Počet telefonátov na linku záchrany medzi Vianocami a Novým rokom stúpne o osem percent. Tieto čísla však skutočnosť skresľujú. Veď čím nám je smutnejšie, tým viac míňame na antidepresíva a alkohol. A ako vám vysvetlí každý ekonóm, čím viac míňame, tým sme šťastnejší. Pred pár rokmi som na Vianoce dostal kanvicu, ktorá teraz tečie. Mohol by som ju opraviť, keby som len mohol utesniť podstavec. Lenže na jednej zo skrutiek je zárez v tvare hviezdy s hrotom uprostred, ktorého účelom je zabrániť opravám – keďže sa naň nehodí žiadny nástroj. Moja kanvica ma mala potešiť len na Vianoce, nie na celý život. A tak ju zahodím a pomôžem budovať pozemský raj tým, že si kúpim novú. Zo skládok a spaľovní, do ktorých smerujú naše pokazené dary, vyhodené drobnosti, neskompostované vianočné stromčeky a nerecyklovateľné obaly, sa bude neúprosne šíriť dobrá vôľa. Likvidácia odpadkov prináša okrem iného osoh aj lekárskej profesii. Podľa výsledkov výskumu zverejneného v lekárskom časopise The Lancet sa u bábätiek narodených vo vzdialenosti do troch kilometrov od toxických skládok častejšie vyskytujú anomálie ako u bábätiek narodených inde. Spaľovne vypúšťajú do ovzdušia dioxíny a ťažké kovy, ktoré spôsobujú rakovinu, vrodené chyby a endometriózu. Tým sa vytvárajú nové pracovné miesta a zvyšuje sa tok peňazí v ekonomike, čo opäť prispieva k ľudskému šťastiu. Aj keď údaje OSN naznačujú čosi iné, Briti sú určite šťastnejší ako ľudia v chudobnejších krajinách, pretože je naplnených viac našich potrieb. Ba reklama nám pomáha napĺňať aj potreby, o ktorých sme vôbec netušili, keď nám dokazuje, že nie sme až takí spokojní, ako sme si mysleli. Keď som mal 18 rokov, dostali sa na trh krémy na mužskú pleť. Dovtedy sme my chlapci vôbec netušili, že naša pleť predčasne starne. Odvtedy sa muži zoznámili s mnohými ďalšími zlepšovákmi, ktorých blahodarné účinky zažívajú ženy už dávno. Zistili sme, že sme škaredší, tučnejší, máme viac vyrážok a sme neschopnejší, ako sme si vôbec mohli predstaviť. A keď budeme premiestňovať viac zdrojov z jednej jamy do druhej, môžeme s tým čosi urobiť. Konzumná spoločnosť najväčšmi slúži chudobným, lebo na jednej strane odhaľuje úbohosť ich života a na druhej im láskavo poskytuje prostriedky, ako z nej uniknúť. V niektorých prípadoch, ako na to poukázala správa centier občianskej pomoci, úroky z ich šťastia narastajú každý rok až o 1 800 percent, čím sa šíri radosť medzi tisíckami ľudí zamestnanými v sektore vymáhania dlhov. Ako nám pripomínajú výrobcovia, obchody a ekonómovia, náš zápas o šťastie nemá hraníc. Pravdaže, vždy sa nájde niekto, kto sa nám pokúša pokaziť náladu, zvlášť v tomto čase. Ako sa dalo čakať, zelení lamentujú, že planéta sa touto spotrebou zadrhne. Tvrdia, že keď sa kopú jamy, rúbu stromy a pestujú plodiny pre zahraničný trh, vytláča to pôvodných obyvateľov z ich území. Že dochádza k otrave ekosystémov a vyčerpávaniu zdrojov. Že Zem sa prehrieva, lebo presúvať jej zložky z jednej jamy do druhej si vyžaduje veľa energie. Ale ja sa ich pýtam: hádam nechcete povedať, že smrť planéty je privysokou cenou za šťastie, ktoré si dnes užívame? Autor je environmentalista Preklad Judita Takáčová. Článok bol zverejnený na www.monbiot.com