Za spoločné dobro

Tak sa mi zdá, že dnes žijeme akoby v dobe  schizofrénie a zastrašovania. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť , že samotný strach je nepriateľ pravdy. Mozog pri strachu pracuje inak. Aj neutrálne podnety vyhodnocuje ako potenciálne nebezpečné.  Mnohí sa boja a sú ochotní sa vzdať svojho štýlu života – radosti, kultúry, športu. Často  vidím a počúvam mnoho zastrašovania zo strany ľudí, ktorí si sebecky nárokujú „odbornosť“, alebo „všetku múdrosť“ a produkujú mnoho konšpirácií. Minimálne poloprávd, ktoré si pootočia smerom, ktorý im vyhovuje.

Prikláňam sa k názoru, že konšpirátor je človek, ktorý siaha po informáciách, ktoré mylne považuje za fakty. Robí to preto, aby šíril nejakú náladu, myšlienku či postoj. Konšpirátor je zjavne ten, čo priamo vytvára teóriu, ktorá je, mierne povedané, pritiahnutá za vlasy. No je ním podľa môjho názoru rovnako i ten, čo tieto teórie aktívne prijíma, koho nie náhodou uchvacujú. V procese prijatia konšpirácie rozhodne nie je nevinne. Títo ľudia nedokážu  s nikým spolupracovať a proklamovaná činnosť v prospech spoločnosti je len prácou pre seba samého a svoje ego.

Človek sa dokáže vzdať mnohých vecí pre dobro, áno aj svoje vlastné, ale omnoho viac pre tých, ktorých miluje. Práve je čas, kedy sa – dočasne – musíme vzdať mnohých vecí pre dobro vlastné aj iných. V minulosti bolo odriekanie úplne bežnou záležitosťou. Ľudia viac chápali to, že nemôžu mať všetko a hlavne nie naraz a navždy. V našej podstatne plytšej dobe je okamžité zadosťučinenie, vlastníctvo a svojvôľa nezdravým trendom, ktorý nás postihuje. Oháňame sa právami, ale povinnosti nemáme. Kritizujeme, ale sami nie sme za nič zodpovední.

Často si kladiem otázku, aký je  pomer môjho šťastia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu. Uplatňujem techniku pozorovania, čo sa deje v meste, štáte, vo svete, kde vidím korupciu, zlo, vojny, kultiváciu chamtivosti  a musím sa sám seba pýtať – som naozaj šťastný? V skutočnosti sa cítim niekedy  frustrovaný. V takom prípade je dôležité, ako vieme túto frustráciu kompenzovať svojou angažovanosťou, pomocou iným ľuďom .Hlavne chorým a zdravotne postihnutým. Napokon aj v súčasnej pandémii je veľmi dôležité konať spoločenské dobro najmä ohľaduplnosťou, nesebectvom a humanizmom. Každý jeden, hoci len malý dobrý skutok spoluvytvára spoločenské dobro. Viem, že to máme komplikované, ale myslím si, že v každej dobe to ľudia mali komplikované, len inak. Možno by nám stačilo, keby sme sa poučili z minulosti. Ale keďže tú nepoučiteľnosť máme často  vo svojej DNA, tak si tie naše súkromné „waterlá“ musíme asi  pretrpieť.

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter