Že súčasné relácie o etikete nemá na svedomí novinárska uhorková sezóna, ale prešľapy v odievaní jednej z najvyššie postavených žien v štáte, najmä však v odievaní a v správaní najvyššieho predstaviteľa nášho zákonodarného zboru, je viac ako jasné.
Nebyť neformálneho obeda šéfa parlamentu (preňho neformálneho až za hranicu diplomatickej prípustnosti) s troma veľvyslancami, na etiketu by si v médiách v týchto dňoch nik ani nespomenul. Hoci by si bol mohol už dávnejšie. A nie iba v tomto volebnom období.
Z tohto hľadiska možno tie diplomatické prešľapy a odroňstvo považovať aj za užitočné. Možno našim politikom konečne svitne, že prvotnopospolným napínaním svalov a vulgárnym slovníkom môžu z dlhodobého hľadiska viac stratiť ako získať, ako sa to už nejednému stalo a ako sa to stalo aj ich stranám.
Keby sa absencia kultivovanosti bola u jednej z najvyššie postavených osôb tohto národa prejavila len v tomto jedinom prípade, dalo by sa nad tým mávnuť rukou. Nik z nespadol učený z neba. Ibaže ak si uvedomíme, ako súčasný svet hrubne, zoplznieva a ako si najmä generační spolupútnici jedného z našich prvých mužov voľkajú v správaní zo štvrtej cenovej skupiny, nie je veľká šanca, že by sa nepoučení čosi chceli naučiť.
Nie je pravdepodobné, že by si boli ochotní v každej minúte svojej politickej existencie pripomínať, že kamkoľvek sa pohnú, vysielajú nielen signál hovoriaci o tom, nakoľko si cenia tých, s ktorými rokujú, ale najmä o úrovni tejto krajiny a jej občanov. Po tom, ako sa predvádzajú (nie však len tí z najnovšej politickej garnitúry), sa netreba čudovať, že nás mnohí v zahraničí pokladajú za opice, čo len nedávno zliezli zo stromov.
Sme naozaj všetci takí, akých nás prostredníctvom seba samých vykresľujú tí, čo nevedia? A ktorí to, že nevedia, vyhlasujú za novú, nekonvenčnú politickú kultúru?
Istá mediálne aktívna sociologička sa v súvislosti s nedodržiavaním etikety obliekania a správania našich vrcholných predstaviteľov vyjadrila, že staré pravidlá korigujú a nové vytvárajú silné osobnosti, nie naopak. Korigovať však možno zvyčajne iba to, čo človek dobre pozná a ovláda.
Naozaj silné osobnosti to zvyčajne vedia. Naozaj silné osobnosti si uvedomujú, že v politike ani v diplomacii nepôsobia ako súkromné osoby, ale ako zástupcovia národa a štátu. A podľa toho sa správajú.
