Milan Blaha zomrel. Pred týždňom som na FB napísala, že mu je tak hrozne, ako nikdy, písali ste mu, priateľky a priatelia, ako na neho so želaním zdravia myslíte. Nepomohlo, covid bol silnejší.
Boli sme do konca jeho dní kolegovia, minulú stredu ako vždy sme mali mať online zasadanie Rady pre vysielanie a retransmisiu, Milan sa ospravedlnil, do telefónu hovoril ticho a slabým hlasom, sotva dýchal, obával sa, či neskončí v nemocnici. Vzala som za neho nejakú úlohu, rovnako kolegyňa Ingrid Fašiangová, mysleli sme na neho a jeho nezlomnú náturu. Lebo tento rok bol pre neho aj inak náročný. Zvládol to, naučil sa chodiť na protéze…
Milan bol novinár s veľkou odvahou, rozhľadom a veľmi silným zápalom, pracoval v Novom slove, Pravde, Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii. Na to Nové slovo je obzvlášť milá spomienka. Prišiel Dedo Mráz a malý Ľuboško sa rozplakal, a tak ho otec – Dedo Mráz vzal do náručia. Bol veľký a silný, ale vždy hlboko ľudský, vnímavý k bolesti iných. V zápase o pravdu a spravodlivosť išiel strmo za cieľom, pre ten spôsob (som inej letory) sme sa aj občas dostali do sporu, no vždy sme sa mali radi. Oslovoval ma národná umelkyňa a ani jedny sviatky sme nevynechali, aby sme si vzájomne žičlivo nezablahoželali.
Milanov syn Ľuboš dnes na FB napísal, akou oporou mu bol otec. Uvedomila som si, že mal dar byť oporou, pozýval ma z času na čas do svojich televíznych diskusných relácií, mávala som trému, ale v štúdiu sa od neho vždy šíril pokoj, istota, že nepodrazí, nebude sa hrať na vyšetrovateľa, už vôbec nie na sudcu. Bol zvedavý a bol prajný, aj svojich oponentov si ctil. Nikdy neuhýbal. „Ja som bratislavský chalan, nemám strach z rán, keď ma udrú, viem vrátiť, nebojím sa.“ Tak si ho pamätám a tak na neho s úctou myslím. Česť jeho pamiatke. Úprimnú sústrasť celej rodine. Ľuboš, v Tvojej (vašej) bolesti vedz, že nie si sám.
Dedo Mráz, úplne hore vľavo takmer nespoznateľný, v Novom slove v decembri 1983.
Milan Blaha miloval dobré jedlo, vďaka čomu sa v jeho slovníku i živote pomaly udomácnilo slovo diéta. Časté redakčné pohostenia a oslavy sa tak od istého času začínali jeho nezabudnuteľnou hláškou: „V tejto chvíli prerušujem diétu…“ a potom sa už pred ním neuchránila nijaká dobrota… Fotografia je z oslavy 50. narodenín redakčného kolegu Jána Rišku v redakcii Nové slovo v roku 1982; pred Milanom Blahom sedia pri stole Helena Dvořáková, Agáta Görnerová, Valent Benčať, Martin Suchár, vzadu Alena Waleková.
Milan Blaha, prvý zľava, bol veselý a kamarátsky, rád a často sa smial, mal zmysel pre humor. Na zábere sú spolu s ním Silvia Okáliová, Agáta Görnerová, Ľuboš Jurík a Jaroslav Brabec na jednej z redakčných kapustníc v prvej polovici 80. rokov. Pravidlami slovenského jazyka dokazuje Čech Jardo Brabec svoju znalosť slovenčiny a „víťazstvo“ v situačnom jazykovom spore.
Foto: Facebook a archív NS.
