Popri tzv. rovnej dani navrhuje minister financií Ivan Mikloš aj jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 20 percent. Považuje ju za najlepší nástroj odbúrania daňových únikov, spôsobených rozdielnymi sadzbami. Iba jedna krajina Európskej únie (Portugalsko) má jednotnú sadzbu DPH, pre ostatné štáty nie je viacero sadzieb problémom. Možno sa tam stačí popýtať, ako to robia.
Rovná daň by mala podľa ministerstva priniesť oživenie ekonomiky, lebo zníženie daňového zaťaženia motivuje podnikateľov k vyššej aktivite. Bude to platiť aj v prípade, ak naše výrobky budú nepredajné? Na túto skutočnosť už upozornil prognostik Pavol Karász i šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Podľa P. Karásza „zavedenie jednotnej sadzby DPH by v súčasných podmienkach vývoja ekonomiky SR narobilo podstatne viac škody než úžitku“. Dvadsaťpercentná DPH zníži konkurencieschopnosť tých odvetví, ktoré v súčasnosti produkujú tovar a poskytujú služby v zníženej sadzbe DPH. Ľahko sa môže stať, že Slováci budú kupovať potraviny v ČR, kde je päťpercentná DPH, či po vstupe do EÚ v Rakúsku (10 %), alebo v Maďarsku (12 %) či Poľsku (3-7 %).
Zdražie všetko Je veľmi pravdepodobné, že v prípade prijatia Miklošových návrhov dôjde v januári až marci budúceho roka k všeobecnému rastu cien. V praxi totiž ide o zrušenie zníženej sadzby a keďže základná sadzba sa nezníži, bude sa táto daň iba zvyšovať. Reforma okrem toho predpokladá zvýšenie spotrebných daní, daní z nehnuteľností a zavedenie úplne novej dane z úžitkových áut. „Problém“ je v tom, že terajšia znížená sadzba DPH sa vzťahuje na také tovary a služby, na ktoré priemerná slovenská domácnosť vydá väčšinu príjmov. Ide totiž o potraviny, nápoje, nájomné, vodu, energie, cestovné, tlač a knihy, stravovacie a ubytovacie služby, ale aj stavebné práce. „Priemerne a podpriemerne zarábajúci ľudia vydajú na tieto tovary a služby asi 60 percent a tí chudobnejší aj mierne viac zo svojich celkových výdavkov,“ konštatuje Martin Štefunko z Inštitútu pre slobodnú spoločnosť. Navyše v prípade vody, energií a pohonných hmôt ide o tovary, ktoré musí nakupovať každý, teda aj ten, kto vyrába oblečenie, obuv alebo poskytuje telekomunikačné služby. To sú komodity bežnej spotreby, na ktoré sa DPH meniť nebude. Ale iba ťažko ich výrobcovia nezmenia ceny, ak sa im zvýšia výrobné náklady.
Hrozba novej nezamestnanosti Odborníci v niektorých výrobných odvetvia celkom otvorene hovoria o likvidačnom charaktere nových daní. Asi najkrikľavejším príkladom sú vinohradníci a vinári. Slovensko by po prijatí Miklošových návrhov bolo jedinou z európskych krajín, ktorá zdaní tzv. tiché vína, ak ich zároveň produkuje. Zdaňovanie „obyčajného“ vína používajú na starom kontinente iba krajiny, ktoré ho nevyrábajú. Tie totiž dokážu, vzhľadom na to, že všetko víno sa k nim dováža, efektívne kontrolovať predaj každého deci. Krajiny s vinárskymi oblasťami však nedokážu presne kontrolovať každého malého producenta, ktorý môže predávať víno načierno. Systém „enem pro nás a naše deti“ je bežný aj na Slovensku a zavedenie nového zdaňovania ho ešte väčšmi podporí. Výsledkom bude väčší čierny predaj vína ako doteraz a po vstupe Slovenska do Európskej únie aj dovoz vína vo veľkom najmä z Maďarska a Českej republiky. Ani jedna z týchto krajín totiž tiché vína nezdaňuje a mnohé ich značky sú (bez cla) lacnejšie už dnes. Podobne alarmujúco komentujú daňovú reformu stavebníci. Na ich čelo sa dokonca postavil samotný minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky. Podľa neho plánované zjednotenie DPH nepomôže slovenskému stavebníctvu. Minister očakáva, že to prežijú zrejme len zdravé a finančne silné stavebné firmy. Podobný názor má aj prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska František Slávik: „Zjednotenie DPH na dvadsať percent v žiadnom prípade nepodporí rozvoj investícií v SR.“ Stavebníci už od roku 1997 presviedčajú rezort financií, že európske krajiny uplatňujú zníženú sadzbu DPH ako jeden z nástrojov podpory rozvoja bývania. „Tieto sadzby bývajú minimálne, alebo dokonca nulové,“ povedal Slávik. Príkladom je Belgicko (12 %), Nemecko (7 %), Luxembursko (15 %), Portugalsko (5 %), Taliansko (4 %), či Veľká Británia (podľa rôznych činností 0 %, 5 % a maximálne 7,5 %). Navrhovaná zmena DPH môže negatívne zasiahnuť najmä bytovú výstavbu. Veľké firmy sa totiž sústreďujú na veľké zákazky: ide najmä o fabrické celky, obchodné a administratívne centrá alebo o cesty. Bytová výstavba tvorila vlani maximálne tretinu celkovej stavebnej produkcie na Slovensku. A byty a rodinné domy u nás zväčša stavajú malé a stredné firmy. Práve tie však podľa odborníkov neprežijú. F. Slávik upozornil, že okrem nárastu DPH prispeje k zvýšeniu cien aj zdraženie stavebných hmôt a prevádzky stavebných mechanizmov, predovšetkým v dôsledku zdraženia vody, energií, benzínu a nafty.
Štát aj tak nezíska Vari najlepším dôkazom nezmyselnosti návrhov ministerstva financií sú čerstvé čísla o vybraných daniach. Výsledky za prvý štvrťrok 2003 nemožno generalizovať, ale ekonomickí odborníci sa zhodujú v tom, že istým signálom sú. Štát získal na dani z pridanej hodnoty o celých 10 miliárd korún menej, ako plánoval. „Namiesto 25 percent ročného plánu sa vybralo len 15. Oproti tomu istému obdobiu minulého roka je to menej o 16 percent, a to napriek rozpočtovo priaznivým úpravám sadzieb,“ konštatuje komentátor Hospodárskych novín Ivan Podstupka. O vyše jeden a pol miliardy menej, než to vláda plánovala, získal štát tiež zo spotrebných daní. „Dá sa predpokladať, a letmé signály z obchodnej brandže o tržbách to potvrdzujú, že vyššie ceny spôsobili zníženie dopytu. Aj keď prídu štedrejšie mesiace a tradične rozšafný záver roka, zásadný zvrat nie je pravdepodobný,“ upozorňuje I. Podstupka. Nie je dôvod, aby v budúcom roku reagovali obyvatelia inak. „Nízkopríjmové a strednopríjmové domácnosti, ktoré rovnou daňou z príjmov nezískajú nič alebo len veľmi málo, obmedzia spotrebu ešte viac,“ myslí si aj I. Podstupka. „Negatíva tejto reformy sa prejavia najmä na strednej vrstve, ktorá bude zvýšením DPH trpieť najviac,“ potvrdzuje M. Štefunko. Ak aj ľudia svoju spotrebu výraznejšie neobmedzia, budú ju uspokojovať viac ako doteraz nelegálnym obchodom. Viac budú pašovať lacnejší tovar z blízkeho zahraničia, nakupovať pašovaný či načierno vyrobený tovar, alebo sa budú usilovať získať čo najviac „bez potvrdenky“, teda bez dane.
Miklošova nezodpovednosť Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók už vlani v decembri, reagujúc na prvé avíza ekonomických reforiem, povedal, že „skoková terapia nie je najlepšie riešenie a vláda ide do nezodpovedných experimentov“. Upozornil, že šiesta smernica EÚ umožňuje každej členskej krajine okrem základnej používať aj dve znížené sadzby DPH. „Superzníženú“ 4-percentnú sadzbu na stavebné práce v Taliansku pritom šéf SOPK uviedol ako príklad úspešného nástroja na likvidáciu čiernej ekonomiky. P. Mihók týmto príkladom len potvrdil to, čo v inej vete povedal naplno: zavedenie jednotnej sadzby DPH je nešťastné riešenie, lebo „sa štát zbavuje istých ekonomických nástrojov“. Vari iba Ivan Mikloš a zopár jeho pätolizačov totiž arogantne tvrdí, že jedinou úlohou daní je naplniť štátny rozpočet. Dane sú totiž významným ekonomickým nástrojom, ktorým každý štát presadzuje isté záujmy, podporuje isté priority a vyrovnáva isté spoločensky škodlivé rozdiely. Samozrejme, takto sa správa iba múdry a zodpovedný štát. Na súčasnú slovenskú vládu však skôr platia slová Igora Mancela zo Zväzu vinohradníkov Slovenska: „Podobné experimenty by sa asi nemali zverovať ľuďom, ktorí za ich neúspech nenesú žiadnu ekonomickú zodpovednosť.“ A ani na vlastnej koži nezakúsia ich negatívne dôsledky.
