Pred pár dňami sme si pripomenuli kuriózne výročie: V sobotu 11. 8. 1984 sa hviezdička Hollywoodu Ronald Reagan stal konečne svetovou hviezdou. Pri skúške mikrofónu pre zvukárov, pred brífingom v Bielom dome, vtedy už v role Prezidenta USA, povedal do mikrofónu: „Drahí spoluobčania, Američania, s potešením vám môžem oznámiť, že som dnes podpísal zákon, ktorým som Rusko postavil mimo zákon na večné časy. Bombardovanie spúšťame o päť minút.“ Výrok síce nešiel do éteru, ale niektorí spravodajcovia (novinári – aj tí druhí) sa k nemu predsa len dostali. Nahrávka dodnes brúsi po internete. – Z tejto epizódky pritom vyplýva dôležitá premisa novinárskej etiky, a teda aj otázka, ktorú v tejto súvislosti kladiem študentom žurnalistiky: Kde je tu fakt? (Časť novinárov totiž toho horúceho leta 1984 okamžite spustila poplach: Začína sa tretia svetová!…) – Racionálne uvažujúci mladý novinár, a nájde sa ich mnoho, však bez váhania na otázku odpovie: Fakt je, že túto vetu vyslovil prezident USA. (Teda: nemusí to ešte byť, až do overenia, informácia o začínajúcej sa vojne. Teda: aj prezident USA môže klamať, alebo – ako to dodatočne sám Reagan zhodnotil – žartovať.)
Východné sibírske okruhy armády vtedajšieho Sovietskeho zväzu šli okamžite do plnej bojovej pohotovosti. Traduje sa – armáda USA na to reagovala (pravda – nepravda?) až po pol hodine. Ak to bolo tak, potom z toho vyplýva ďalší fakt: nešlo o zámerný prieskum toku informácie na linke Washington – Moskva… Pentagón nepotrebuje mať v Bielom dome ucho, lebo sám je Uchom, a tak reagoval s oneskorením.
Jednako však stál vtedy svet na pokraji katastrofy. Pentagón reagoval na aktivizáciu obranných systémov ZSSR síce (možno) až po pol hodine, ale reagoval. – Čo ak by niekto (ktokoľvek) použil nesprávne tlačidlo?…
Dnes sa však varí silnejšia káva. NATO vyzbrojuje strednú Európu – vrátane Slovenska [*]. Proti komu/čomu smeruje táto praktika? Vtedy bol reaganovskou ríšou zla komunistický vojenský blok. Možno to bola opatrnosť prehnaná (komunisti sa zlikvidovali sami totálnou politickou neschopnosťou), ale aj pochopiteľná (ešte aj dnes, po toľkých rokoch).
Otázka proti komu/čomu, je však nesprávne postavená – dnes sa treba pýtať: Za čo? Za čo má v tomto polroku, v rámci „výmeny malých leteckých jednotiek“, na Slovensko napochodovať 30 príslušníkov maďarskej armády a 30 príslušníkov chorvátskej armády vrátane leteckej techniky, kým, naopak, 20 príslušníkov slovenských ozbrojených síl bude na Ukrajine – v srdci občianskej vojny – cvičiť záhadnú Blonde Avalanche 2014?? – Za čo, na to náš známy slušný občan Krajiny, neodpovie. Ako novinár však, celkom nestranne, dávam do pozornosti expertom na verejnú mienku, a aj vám, pán prezident Slovenskej republiky, odpoveď tých druhých: Za mrzký žoldniersky groš. – Aspoň nezdrhnú na druhú stranu, ako neslávny kapitán Nálepka a spol.
Ale ide tu, pravdaže, aj o otázku: O čo? Tú zodpovedala pred rokmi, nad slnko jasnejšie, pani Allbrightová (vtedy ešte v role ministerky zahraničných vecí USA) na diplomatku pomerne drsnou otázkou: Akým právom kontroluje Rusko tretinu svetových surovín?…
Čo dodať?
[*] Zaujímavý dokument na stránkach Úradu vlády SR:
http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-166149?prefixFile=m_
