Z parlamentu: Minister Kažimír o dani z finančných transakcií

Otázka poslanca Ľ. Blahu ministrovi financií P. Kažimírovi: „Nemecko, Francúzsko a ďalšie kľúčové štáty Európskej únie zavedú v dohľadnej dobe tzv. daň z finančných transakcií, aby zapojili do konsolidačného procesu aj finančný sektor, ktorý dnes akoby jediný zarábal na kríze, kým všetky zložky spoločnosti v Európe na krízu doplácajú. FTT (daň z finančných transakcií, angl. skratka FTT – pozn. red.) by mohla vniesť do konsolidačného procesu viac spravodlivosti. Aký je postoj Slovenska?“


„… Dámy a páni, dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika sa naozaj rozhodla pridať k skupine krajín, ktoré majú záujem zaviesť daň z finančných transakcií, tzv. Financial transaction tax a to tak sa stalo na summite Ecofinu minulý utorok 9. októbra tohto roku. Oficiálny list na komisiu som podpísal ako minister financií včera. Ide o formu tzv. posilnenej spolupráce, kde bolo potrebné nájsť najmenej 9 krajín, ktoré sa túto daň rozhodnú zaviesť. Iniciatíva bola vedená naozaj Nemeckom a Francúzskom, celkovo sa k iniciatíve na Ecofine napokon pripojilo 11 krajín. 7 členských krajín, štátov, ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Belgicko, Slovinsko, Grécko, Portugalsko, zaslalo Európskej komisii oficiálnu žiadosť o posilnenú spoluprácu pred rokovaním rady Ecofinu a 4 členské krajiny Taliansko, Španielsko, Slovensko a Estónsko vyjadrili svoju podporu k zavedeniu FTT, to znamená transakčnej dane alebo dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty sa zaviazali poslať oficiálny list Európskej komisií so žiadosťou o posilnenú spoluprácu v najbližších dňoch. Uvedené rozhodnutie je dôkazom, že Slovenská republika sa pridáva ku krajinám, ktoré sa rozhodli postúpiť ďalej smerom k hlbšej integrácii. FTT je jednou z hlavných súčastí tohto procesu. Stále však trváme na tom, že je potrebné vykonať dopadovú analýzu vplyvov vrátane posúdenia možného presunu aktivít do tretích krajín v prípade prijatia FTT iba menšou skupinou krajín.

Čo sa týka fiškálneho dopadu FTT, tento je závislý od finálneho zadefinovania daňového základu, ktorý je stále predmetom diskusie. Ak by boli predmetom zdanenia iba obchody s akciami vzhľadom na malý objem transakcií, na akciovom trhu v Slovenskej republike sa neočakáva výrazný vplyv tejto dane. Príjem z tejto dane by tvoril zhruba 350 tisíc eur. Ak by sa však za predmet dane považovali objemy obchodov s dlhopismi a s derivátmi, príjem by bol podstatne vyšší, predstavujúci potenciálne milióny eur. O tejto možnosti sa však stále diskutuje a predmet dane nie je uzavretý. Podľa predbežného návrhu komisie by dve tretiny celkového príjmu dane mali by príjmom rozpočtu Európskej únie. O uvedenú sumu by sa mali alikvótne znížiť príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie. Slovensko z uvedeným návrhom v princípe súhlasí, nakoľko by toto malo mať pozitívny vplyv aj na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Toľko tá pripravená časť.

Ja chcem vás informovať naozaj aj o tom, že na rokovaní hlavne euroskupiny minulý pondelok bol vyvinutý enormný tlak hlavne zo strany krajín, ako je Nemecko a Rakúsko, na to, aby krajina, ktorá sa hlásila v princípe k zavedeniu tohto typu dane, aby umožnila vznik takejto skupiny, pretože treba vysvetliť, že to, že sme sa prihlásili do skupiny krajín pre posilnenú spoluprácu, neznamená zatiaľ nič viac, iba to, že sme vytvorili možnosť procesne pracovať na návrhu zavedenia takej dane. Tak ako som to uviedol v úvodnej reči, zatiaľ nie sú známe hlbšie detaily, to znamená ani daňový základ, z ktorého by sa mala takáto daň vyberať a dokonca ani nasmerovanie, kam by príjmy z takého, z takejto dane išli, pretože sú tu v zásade dva možné koncepty. Buď by to bolo príjmom národného štátneho rozpočtu, alebo príjmom, vlastným príjmom Európskej únie, alebo nejaká kombinácia týchto dvoch príjmov.

Musím povedať, že stále preferujeme globálne zavedenie dane z finančných transakcií na čo najširšej báze, to znamená aspoň na úrovni G20, keď sa nedá na G20, tak na úrovni 27, keď nie na úrovni 27, tak potom aspoň na úrovni euroskupiny. Z tohto pohľadu predpokladám, že rozhovory o takejto forme, tzv. prehĺbenej spolupráce, ktorá sa v minulosti iba jedenkrát v histórii Európskej únii naozaj využila, tieto rozhovory budú trvať naozaj niekoľko mesiacov, nepredpokladám, že by došlo k dohode skôr než pred koncom budúceho roku a tak isto treba pomenovať riziká, ktoré z takéhoto obmedzeného prístupu dane by mohli hroziť, treba si ale uvedomiť, že Slovensko má naozaj veľmi málo rozvinutý kapitálový trh, to znamená aj tie dopady mali by byť menšie. Aby vôbec bola umožnená takejto menšej skupine štátov forma zavedenia tejto dane, budú musieť s tým súhlasiť aj ďalší členovia Európskej únie. To znamená ten princíp rozhodovania je taký, že síce 9, v tomto prípade 11 krajín požiada o nejakú formu koordinovanej spolupráce, ale súhlasiť s ňou musia aj ďalšie krajiny z 27, ak tak dovolia, následne sa na celom modeli dohodnú krajiny deviatky, alebo v tomto prípade jedenástky. Bude to ešte v každom prípade zaujímavý príbeh. V každom prípade ale súhlasím s pánom poslancom, od ktorého som túto otázku dostal, že je to zaujímavým zdrojom tzv. vlastného príjmu Európskej únie a viete, že aj o tomto sa tak isto vedú debaty a určite je to zaujímavejší, lepší a spravodlivejší zdroj, ako by bola napríklad osobitná sadzba dane z pridanej hodnoty alebo 1 % z dane z pridanej hodnoty, čo tiež v istých konceptoch v hlavách niektorých úradníkov z Bruselu sa objavilo. Toto by určite bol menej škodlivý prístup.“

Reakcia Ľ. Blahu na odpoveď ministra: „Ďakujem pekne pánovi ministrovi za odpoveď a chcel by som naozaj vyjadriť potešenie nad tým, že FTT bola prijatá. Je to dlhodobý projekt sociálnej demokracie v Európskej únii počnúc Rakúšanmi, Francúzmi, Nemcami (nemeckou SPD) a je to jeden z tých projektov, ktoré veľmi silne podporuje aj Európska komisia a naozaj podporuje tú spravodlivosť, ktorá je v tomto smere kľúčová aj z hľadiska konsolidácie. Ja by som len zdôraznil, že od začiatku krízy v roku 2008 štáty garantovali bankám financovanie v objeme 4 500 miliárd eur. Žiadať teraz naspäť od bánk a finančného sektoru, aby platili za transakcie 0,1 % a aspoň čiastočne splatili to, čo sme im my, štáty, dali, si myslím, že je náležité. Navyše – a to je moja otázka – môže táto daň z finančných transakcií odradiť finančných špekulantov a rôznych finančných predátorov a tým pádom prispieť k väčšej stabilite v rámci finančného trhu v Európskej únii… otázka je, či mi túto intuíciu viete potvrdiť? No a posledná poznámka: bavíme sa naozaj o 60 miliardách eur ročne, čo je taký základný odhad (výberu dane z finančných transakcií – pozn. red.). Hovorí sa aj o vyšších, aj o nižších číslach. To môže veľmi výrazne pomôcť konsolidácii v rámci Európskej únie. Treba zdôrazniť, že banky by naozaj mali platiť svoju daň za to, čo spôsobili v rámci krízy.“


Foto: http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/89676/Kazimir_Peter.html

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter