Právo občanov na informácie o použití ich daní a činnosti ich armády sa stalo nadradeným všetkému ostatnému. Zverejnenie diplomatických depeší, kde si niektorí americkí diplomati nevhodným spôsobom uťahujú zo svojich zahraničných partnerov, vyvoláva podozrenie, že Assange a jeho spolupracovníci mierne povedané strácajú súdnosť.
Príručka pre teroristov
Príručka pre teroristu začiatočníka, aj tak by sa dali označiť zverejnené depeše týkajúce sa nevojenských strategických bodov. Stačí otvoriť a náhodný čitateľ sa dozvie, zničenie ktorého ropovodu by mohlo ochromiť Spojené štáty americké, kde sa nachádzajú fabriky na výrobu liekov alebo napríklad, kam si treba zájsť po zásoby hadieho jedu. Isteže, najvplyvnejšie teroristické siete by si možno podobné informácie pozháňali aj bez Juliena. Nezabúdajme ale, že teroristi, to nie je len Al Kaida. Po svete existujú menšie skupinky, ktoré by radi presadzovali svoje záujmy systémom, ktorý nepochybne nebude vládam, ale ani väčšinovému obyvateľstvu, veľmi po vôli. Nie každá z nich má prostriedky na to, aby si zháňala tajné informácie, ale väčšina z nich má pravdepodobne prístup na internet. Ako sa v poslednej dobe ukázalo (a to nielen v Amerike), netreba podceňovať ani nebezpečenstvo maniakov a psychopatov, ktorí svojim konaním nesledujú nič konkrétne, iba ak hlas svojho druhého ja, a chcú sa „len“ zviditeľniť. Podrobný návod ako spáchať niečo „veľké“, je pre nich priam ako stvorený. I keď sa o lokálnom terorizme v porovnaní s tým veľkým, medzinárodným, hovorí pomerne málo, znepríjemniť život obyčajným ľuďom vie rovnako.
Smrť hrdinu?
Kým v predošlých dieloch „Wiki-thrileru“ sa zdalo, že Assange sa snaží robiť všetko pre to, aby pomohol bežným ľuďom pochopiť, ako funguje tento svet, teraz to vyzerá že zmenil kurz. Alebo ukázal absolútnu nevedomosť. Vraj mali nové zverejnené dokumenty poukázať len na to, že americkí diplomati pôsobia ako špióni. To predsa ukázali postačujúco aj tie predošlé.
Tak prečo toto druhé dejstvo? Možnosť prvá je, že tím Wikileaks si naozaj neuvedomuje, čo môže spôsobiť zverejnením takéhoto druhu informácií. Pri tom, ako dlho sa už pohybujú na tenkom ľade operovania s tajnými informáciami, by vari už mohli pochopiť fungovanie systému dostatočne na to, aby rozumeli možným dôsledkom.
Reálnejšie vyzerá možnosť, že redaktorom Wikileaks sa stalo to, čo už mnohým pred nimi: stali sa obeťou vlastného úspechu. Ich posledné aktivity naznačujú, že zdvihli hodenú rukavicu a vyhlásili USA kybernetickú vojnu. So všetkým, čo k tomu patrí, čiže aj s nevinnými obeťami. To, čo na začiatku kritizovali, akoby teraz chceli spraviť sami. Poraziť nepriateľa, bez ohľadu na straty. Pôvodne ľudový hrdina Assange už jednou nohou našľapuje za tenkú hranicu informačného terorizmu. CIA a americká armáda si môžu spokojne našuchoriť pierka. Oni predsa hovorili od začiatku, že toho chlapíka treba zatknúť.
Právo na informácie nadovšetko
Assange pôvodne konal z presvedčenia, že na informácie má právo každý. Spolu so svojimi ľuďmi však všetkým práve ukazuje, prečo je potrebné toto právo občas obmedziť. V dnešnom usporiadaní sveta, minimálne toho západného, je právo na život nadradené právu na informácie, a väčšina populácie s týmto vnímaním zrejme súhlasí.
To, o čo sa pokúša, je tak diametrálna a nebezpečná zmena, že by mal mať na ňu mandát. Nekonalo sa však žiadne všeľudové hlasovanie, ktoré by ho Assangemu udeľovalo. Púšťať sa do revolúcie, bez toho aby za systém, ktorý sa táto pokúša zvrhnúť, existovala aspoň v teoretickej rovine efektívna a lepšia náhrada, sa už veľakrát ukázalo veľmi krátkozraké. Presne tento kurz Wikileaks naberá v posledných dňoch.
O Wikileaks sa začína hovoriť ako o novom 11.septembri, o udalosti, po ktorej svet už nikdy nebude taký, ako pred tým. Pirátske strany z celého sveta síce začali vytvárať tzv. zrkadlá servera a zálohovať tým obsah pôvodného webu, útok proti Wikileaks je však dosť silný. Amerika vedie vojnu otvorene. Spoločnosť PayPal natrvalo zmrazila účty Wikileaks, doména www.wikileaks.com oznamuje, že stránka je v súčasnosti nedostupná. Cenzúra internetu je nepriamy dôkaz toho, že situácia je vážnejšia ako sa verejnosť nazdáva.
V utorok, 7.12. zatkla Assangeho britská polícia na základe medzinárodného zatykača vydanému kvôli obvineniu zo znásilnenia dvoch žien, ktorého sa mal dopustiť počas svojho pobytu vo Švédsku. Odpoveď Wikileaks? Pár hodín na to sa v statuse Wikileaks objavila informácia: „Zatknutie Juliana nás nezastaví. Naopak, dnes v noci zverejníme ešte viac informácií ako zvyčajne.“
V tejto chvíli je asi priskoro hádať, ako sa veci budú vyvíjať ďalej. V každom prípade by však tieto udalosti mali byť pre svetové mocnosti hlbokým ponaučením, že verejnosť nie je len banda „Chrobákov Truhlíkov“, ktorú treba držať v absolútnej nevedomosti. Vo veku informatizácie, kedy sa každý cíti byť ešte viac odborníkom na všetko, je to ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Pokiaľ sa budú ľudia cítiť dostatočne pravdivo informovaní o dianí vo svete, budú mať podobní doktorovia Jekylovia a Heydovia oveľa menšie šancu na „úspech“. Assange splnil svoju úlohu: poukázal na dieru v systéme, nie len informačnom, ale aj spoločenskom. Všimol si ju už zrejme celý svet, články týkajúce sa wikileaks patria v posledných týždňoch k najvyhľadávanejším na všetkých veľkých spravodajských portáloch. Tým by mal, ako zásadový hacker, považovať svoju úlohu za splnenú, a nepúšťať sa do vôd, ktorým rozumie menej ako si myslí.
