Wikileaks: Hra, ktorá sa nemala dostať na verejnosť

Nedá sa predpokladať, že by sa štáty dozvedeli o sebe niečo, čo by nevedeli aj pred tým. Alebo niečo, o čom by im nebolo jasné, že to vedia aj Spojené štáty americké. To, že diplomat každej krajiny, hlavne veľkých svetových hráčov, sa venuje aj mnohým aktivitám, o ktorých nehovorí, je jasné asi každému, kto nie je v politike úplným nováčikom. Zaskočiť to môže naozaj len zelenáčov a veľmi naivných politikov z bezvýznamných štátov

Novinky, ale pre koho?

Škandál nespočíva v tom, že niekto prezradil súperom či partnerom v hre zvanej svetová politika niečo nové, ale v tom, že to prezradil nezasväteným, ktorí v tejto hre nemajú čo hľadať. Širokej verejnosti. Nejeden politik sa zrejeme pobavil na tom, čo si o sebe prečítal, a vylovil v pamäti  ako naposledy on sám tituloval Hillary či Baracka, keď sa o nich bavil so svojimi spolustranníkmi. Zapeklitejšia je však úloha ako na túto skutočnosť reagovať pred verejnosťou. Buď priznať, že podobné, v očiach širokej a veci neznalej verejnosti nekalé praktiky sú bežnou rutinou aj ich strany alebo sa tváriť ako chrobák Truhlík,  ktorý o ničom takom nevedel a odsudzuje to. A potom napäto čakať, kedy si Assange vyhliadne práve jeho dôvernú  korešpondenciu s kolegami.

Assangeho revolúcia proti systému

Prevratnejšiu novinku, ako to, že verejnosť by bola kompletne a pravdivo informovaná o všetkom politickom dianí, asi nájdeme len ťažko. Žiadne preskupenie mocenských pomerov medzi štátmi by asi nebolo také dramatické ako preskupenie moci medzi politickými elitami a širokou verejnosťou. Keby sa verejnosť mala dozvedať o všetkom a podieľať na všetkom, bol by to naozaj koniec usporiadania sveta ako ho poznáme dnes a definitívne krok k niečomu novému, čo tu ešte nebolo.

Kým na začiatku to vyzeralo, že úmyslom Juliena Assangeho je vyhlásiť informačnú vojnu Spojeným štátom americkým, dnes to začína vyzerať, že sa rozhodol vyhlásiť revolúciu súčasnému systému. Pravdepodobne preto má medzi štátnikmi čoraz viac nepriateľov. Kým po prieniku informácií americkej armády sa väčšina spojeneckých štátov USA obmedzila na slovné odsúdenie takéhoto konania, v posledných dňoch začína aj viacero európskych lídrov skloňovať nevyhnutnosť trestného stíhania voči Assegnemu, prípadne za zakázanie stránky a iné tvrdé postihy. Že by ich nové informácie premenili na tak oddaných priateľov USA?

To ťažko. V prvom rade pre väčšinu z nich neboli nové, v druhom rade, keby aj boli, určite ich nevnímajú tak nadšene, že pôjdu za odmenu spoločne s USA poľovať na pána revolucionára. To naznačuje, že Assange tento krát naozaj stúpil niekomu na otlak. Nie USA, ale všetkým mocným, ktorí nechcú, aby sa im civili miešali do ich hry. Množstvo materiálov, ktoré zasypali Wikileaks zo všetkých svetových strán a sektorov ukazuje, že ľudí svrbí na jazyku množstvo informácií, o ktoré by sa radi podelili so svetom, ale nemôžu. Že súčasný systém im je proti srsti a chceli by aby svet fungoval transparentne. Otázne je, či si Assange a jeho dodávatelia naplno uvedomujú možné dôsledky trendu, ktorí spustili. Či si vôbec niekto trúfa odhadnúť, ako by vyzeral svet, kde by každý vedel o všetkom, a konal s tým, že o jeho krokoch sa môže kedykoľvek dozvedieť celý svet. Táto revolúcia by zrejme bolela oveľa viac, ako tie ktoré zažil svet v 21. storočí.

Facebook vs. Wikileaks: Nie je súkromie ako súkromie

Mark Zuckerberg, autor Facebooku, spôsobil revolúciu vo vnímaní verejného a privátneho. Dokonca sa hovorí, že súkromie tak ako sme ho poznali, poslal do histórie. Zdá sa že Assagne sa snaží hlavne o to, aby podobný osud postihol aj štátne a bankové tajomstvo. V poslednom rozhovore pre Forbes Assange povedal, že asi 50%  množstva dokumentov, ktoré má ešte v zálohe, sú veci týkajúce sa súkromného sektora. V najbližšej dobre avizoval novú sériu dokumentov týkajúcu sa bankového sektora.

Mark Zuckerberg sa stal miliardárom, zatiaľ čo o Assangem sa začína hovoriť ako o živej mŕtvole. Rozdiel je hlavne v tom, že kým bežní smrteľníci s pomocou Zuckerbergovho vynálezu pochovali svoje súkromie zväčša dobrovoľne, štátnici, bankári a biznismeni nič podobné nemali v pláne. Hackerský útok, ktorý v utorok znemožnil prístup na Wikileaks z Európy aj z USA ukazuje, že sa ho zrejme ani nemienia tak ľahko vzdať. Keď nepomohli právne vyhrážky, zavelili zrejme vlády do útoku rovnakými zbraňami.

Záhadné  obvinenie Assangeho zo znásilnenia dvoch žien, či návrh na zapísanie Wikileaks do zoznamu teroristických organizácií ukazuje, že vynášanie informácií na verejnosť predsa len nebude pre šéfov štátov takou banalitou ako by sa slovenské mienkotvorné médií chceli tváriť.

Foto: Zakladateľ serveru WikiLeaks Julian Assange.
Zdroj foto: wikipedia.org