Vzkriesená politická mŕtvola

Hlavnou témou v primárkach demokratov je schopnosť Hillary Clintonovej obrátiť očakávania naruby. Spočiatku jasná favoritka, ktorá mala mať vyárendované miesto v Bielom dome, sa nečakane dostala do závesu populárneho černošského kandidáta v prvej volebnej súťaži v štáte Iowa. Pred kľúčovými primárkami v New Hampshire už Hillary kde-kto odpisoval a tešil sa na koniec dynastie Clintonovcov. Rola bičovanej a nechcenej však tejto kandidátke vyhovuje oveľa viac, ako pozícia lídra. Hillary, navzdory mnohým očakávaniam, našla spôsob, ako po prvýkrát v tohtoročnom boji o prezidentské kreslo vstať z mŕtvych. Túto Ježišovu schopnosť ešte niekoľko razy zopakovala a určite má v rukáve par ďalších trikov, ktoré jej dopomôžu v novembri osláviť Veľkú noc. Clintonovej kampaň, ktorej sa najviac darí v špinavých súbojoch a ktorá sa revitalizuje v pomyselnom politickom bahne, bola počas februára sústavne v tieni úspešného protikandidáta. Už-už sa opäť zdalo, že Hillary si 4. marca zbalí kufre a so sklopenými ušami uzná porážku. Veď po šnúre jedenástich víťazstiev sa zdalo takmer nemožné, aby mohla nájsť spôsob na zásadný obrat. Lenže pre dynastiu Clintonovcov je „nemožné“ neznámym slovom. Na to, aby sa mohli dostať na koňa, potrebovali nájsť spôsob, ako „očierniť“ – a teda dostať do defenzívy – dovtedy nepoškvrneného princa Baracka. A tak tesne pred súbojmi v Ohiu a Texase vytiahli kolty a začali strieľať do citlivých miest. Clintonovci sa nikdy neštítili rozdávať podpásové rany. Oni sa v tom dokonca vyžívajú, najmä keď ich pod pásom už nikto nemôže zasiahnuť, veď Bill bol od pol pása dole doslova obnažený pred celou Amerikou. Barack musel odrazu začať vysvetľovať, ako za pochybných okolnosti nadobudol cez skorumpovaného priateľa svoj vlastný „barak“. Do karát im hralo aj to, ako niekto začal poukazovať na jeho moslimské stredné meno, ktoré je identické s priezviskom zvrhnutého diktátora Iraku. A v neposlednom rade bolo dôležité poukazovať na to, že Obama je predsa len čierny kandidát, ktorému sa najlepšie darí v čiernych, južanských štátoch, napríklad v Alabame. Keď sa k tomu prirátajú súčasne problémy okolo Obamovho blízkeho priateľa – kazateľa, neslávne presláveného kontroverznými protiamerickými kázňami, je jasné, že Obama má za ušami. A to je súboj, v ktorom ho Hillary chcela vidieť: až po krk v blate, zahnaný do kúta, v defenzívnej pozícii. Kým bol Barack Obama nad vecou a nezatiahnutý do špinavého súboja, Hillary Clintonová mu mohla len závistlivo pozerať na chrbát. Len čo ho však stiahla do politického bahna, jeho šarm a aura sa okamžite vytratili. Z takéhoto súboja zvyčajne víťazne vychádza akýkoľvek Clinton. Aj keď by sa mohlo zdať, že pre republikánskeho kandidáta Johna McCaina neexistuje lepší super, ako nenávidená železná lady, republikáni by si mali prestať mädliť ruky. Dedko McCain, ktorý sa nechtiac senilne preriekol, že o ekonomike nemá dostatočné vedomosti, sa už sám zahnal do kúta. Aj keď bude mať snahu volebný boj presmerovať na vojnu v Iraku, Clintonovci mu to nedovolia. Tento skúsený veterán bude strieľať slepými nábojmi, lebo tohtoročná kampaň bude o tom, čo aj každý hlupák vie: v prvom rade ide o ekonomiku! Presne táto mantra dopomohla k volebnému víťazstvu Billovi Clintonovi v roku 1992. V súčasnom krízovom ekonomickom stave bude voľba za člena dynastie Clintonovcov hlasom pre návrat do lepších ekonomických časov. Autor pôsobí v Centre for European Studies, Floridská univerzita