Nevyhnutnou súčasťou procesov transformácie na Slovensku je aj analýza trendov vývoja kriminality. Len tak totiž môžeme pochopiť všetky riziká, ktoré proces transformácie prináša. Napriek všetkým skeptickým výhradám, ktoré môžeme vyjadriť k presnosti obrazu kriminality optikou policajnej štatistiky, je pre nás na Slovensku jediným informačným zdrojom o stave a vývoji kriminality.
Z jej údajov môžeme konštatovať výrazný vzostup kriminality po roku 1989. Vari ani nie je potrebné konštatovať, že rast kriminality je univerzálnym javom sprevádzajúcim transformáciu v postkomunistických krajinách.
Východisková situácia
Na Slovensku mal podľa štatistík polície vývoj kriminality v 80. rokoch stabilizovanú úroveň tesne pod 50 000 trestných činov ročne. V rokoch 1989-93 stúpal ich počet prudko hore, kulminoval v roku 1993 na zhruba trojnásobok absolútnej hodnoty úrovne kriminality v 80. rokoch. Od r. 1994 má mierne klesajúcu tendenciu a v posledných rokoch (1997-98) sa stabilizuje na úrovni 92-93 tisíc trestných činov ročne, čo je asi dvojnásobok úrovne pred rokom 89.
Tento vývoj je spojený s výrazným poklesom objasnenosti kriminality. Ak sa v roku 1988-89 objasnenosť pohybovala na úrovni okolo 85%, už v roku 1990 to bolo len 58%, s kontinuálnym poklesom na rekordných 36% v roku 1993. Od tohto roku mierne objasnenosť vzrastá a blíži sa k hranici 50% v r. 1998. Tento vývoj násobí negatívne sociálne dôsledky kriminality, ako aj pocity ohrozenia z kriminality vo verejnej mienke a pokles dôvery k polícii. Tým nepriamo klesá dôvera k schopnosti štátu zabezpečiť jedno z elementárnych práv svojich občanov.
Ako sa mení štruktúra kriminality
Geometrickým radom a kontinuálne rastú škody spôsobené trestnou činnosťou. Ak do roku 1989 sa škody spôsobené trestnou činnosťou pohybovali rádovo v stotisícoch za rok, v posledných rokoch dosahujú miliardy. Zhruba polovicu pritom pokrýva ekonomická kriminalita.
V prvých rokoch relatívne narástol podiel majetkovej a následne ekonomickej kriminality, čím sa štruktúra kriminality priblížila k štruktúre v civilizačne vyspelých krajinách. Podiel násilnej kriminality síce relatívne poklesol, ale v absolútnom vyjadrení jej rozsah kontinuálne rastie. Najmä v posledných rokoch je dynamika jej nárastu vyššia ako u evidovanej majetkovej a ekonomickej kriminality. Súčasne sa prejavuje veľmi nebezpečný trend k inštrumentalizácii násilia vo vzťahu k organizovanému zločinu a prepájaniu násilnej kriminality s presadzovaním ekonomických záujmov.
Musíme si však pripomenúť, že aj samotná polícia signalizuje vysokú mieru latencie kriminality, najmä jej najzávažnejších foriem (podvody, korupcia, ekonomická kriminalita, organizovaný zločin).
Dynamický nárast kriminality je spojený s rastom podielu prvopáchateľov vo vzťahu k recidivujúcim páchateľom, čo je príznakom epidemiologického šírenia kriminality v populácii. Osobitne varovný je nárast kriminality detí a mládeže, spojený s rastom závažnosti a brutality ich trestnej činnosti. Vysoká je miera viktimácie týchto skupín (najmä v súvislosti s drogovou problematikou), takže môžeme hovoriť o zvýšenom ohrození detí a mládeže.
Ako vysvetľovať rast kriminality
Tieto stručne naznačené základné trendy a riziká vývoja kriminality otvárajú otázku, ako sociologicky interpretovať kriminalitu v kontexte transformačného procesu. Môžeme hovoriť o troch spôsoboch interpretácie, ktoré sú zároveň pokusom o určitú konceptualizáciu kriminality ako sociálneho nákladu spoločenskej zmeny.
Dezorganizácia a dezorientácia
Proces dezintegrácie má teoreticky akceptované dve dimenzie: proces dezorganizácie a proces dezorientácie. Dezorganizácia má štrukturálnu povahu a prejavuje sa v inštitucionálnych aj neinštitucionálnych formách. Inštitucionálna stránka sa vo vzťahu ku kriminalite viaže najmä na systém trestnej justície – od systému právnych noriem až po výkon represívnych inštitúcií. Neinštitucionálna stránka sa týka dopadu dezorganizácie na sociálne vzťahy a väzby, prejavujúce sa stavom sociálnej izolácie a anonymity. Dezorientácia predstavuje kultúrnu dimenziu procesu dezintegrácie. Znamená zmenu a pluralizáciu hodnôt a noriem na spoločenskej úrovni, ale následne aj na úrovni individuálnych aktérov. Rastie tak neurčitosť kritérií, ktoré orientujú a regulujú a osobitne citlivo sa dotýkajú tej časti populácie, u ktorej prebieha socializácia, t. j. mládeže.
Dezintegračný účinok zmeny sa znižuje schopnosťou inštitúcií urýchlene zaviesť nové pravidlá hry, ktoré sa stanú základom nového spoločenského poriadku. To sa osobitne týka právnych noriem a inštitúcií. Trestné právo oneskorene reaguje na nové hrozby ekonomickej kriminality a organizovaného zločinu. Ambivalentný výklad práva (vrátane najvyššieho zákona – ústavy) a jeho prehlbovanie na pozadí politického zápasu znižuje v očiach verejnosti autoritu práva a obmedzuje jeho regulatívnu funkciu. Nepripravenosť represívnych orgánov čeliť kriminalite sa posilňuje signálmi nárastu korupcie a prepojenosti strážcov zákona s podsvetím.
Miera dezorientácie dotýkajúca sa inštitúcií aj sociálnych aktérov súvisí s vysokou mierou neurčitosti konsenzu o nových spoločenských hodnotách. Prebiehajúca zmena postráda étos, ktorý by vytvoril hodnotový základ novej spoločenskej integrácie.
Kriminalita ako prispôsobovanie sa
Zaostávanie vývoja trestného systému za hospodárskym vývojom (nie v zmysle jeho rastu, ale zmeny pravidiel hry) vytvorili nové príležitosti pre staré i nové formy kriminality. Platí to najmä pre nové formy ekonomickej kriminality a organizovaného zločinu, parazitujúceho na prvkoch sociálnej dezintegrácie, ale aj pre klasické delikty, najmä majetkovej povahy. Ich prudký nárast natoľko znížil objasnenosť, a teda riziko odhalenia, že sa podľa odborníkov toto priblížilo k riziku spoločensky akceptovaných hazardných hier.
Americký sociológ R. Merton vysvetľoval kriminalitu ako formu inovatívnej stratégie prispôsobovania sa. Opieral sa pritom o fakt napätia medzi kultúrne propagovanými cieľmi sociálneho správania (a spoločenského úspechu) a dostupnosťou spoločensky akceptovaných prostriedkov dosahovania týchto cieľov. Nedostupnosť alebo nepriechodnosť spoločensky akceptovaného spôsobu vedie k inovácii, v podobe odklonu k novým, aj nelegálnym cestám. Vývoj sociálnej situácie a priebeh spoločenskej diferenciácie nás k predpokladu rastu takéhoto napätia oprávňuje.
Kto získal a kto stratil
Podľa výskumov životnej úrovne a hodnotení sociálnej situácie najmä v prvej polovici 90. rokov došlo k vzostupu iba u úzkej skupiny obyvateľstva (asi 10-15%), pričom prevažná väčšina obyvateľstva (asi dve tretiny) subjektívne hodnotila svoju príjmovú situáciu ako ledva pokrývajúcu každodenné potreby a relatívne chudobnú. V tejto situácii sa nachádza prevažná časť stredných vrstiev slovenskej spoločnosti, od kvalifikovaných robotníkov po inteligenciu. Znamená to teda, že kvalifikovaný pracovný výkon, ktorý je hlavným zdrojom sociálnej suverenity občana modernej spoločnosti zlyháva nielen ako strtégia sociálneho vzostupu a úspechu, ale dokonca ako stratégia zabezpečenia seba a svojej rodiny. Táto tendencia znižovania sociálnej efektívnosti poctivej práce umu a rúk, kombinovaná s vyššie uvádzaným nárastom nových a starých príležitostí vyvoláva tlak na rast pololegálnych a nelegálnych aktivít.
Rozsah kriminality (najmä jej latentných, niekedy len tušených foriem) oprávňuje k záveru, že ak ju interpretujeme ako inovatívnu adaptačnú stratégiu, proces sociálnej transformácie preukazuje v porovnaní s inými oblasťami spoločenského života jedny z najlepších výsledkov.
Kriminalita ako rutina Táto interpretácia reflektuje klasické sociálne zázemie kriminality, regrutujúce sa zo sociálne problémového a zaostalého prostredia a s ním spätých kriminálnych subkultúr. Kriminogénnosť tohto prostredia je posilnená nárastom niektorých problémov sprevádzajúcich transformáciu. Ide najmä o nezamestnanosť a chudobu s ich sociálnymi dôsledkami, prejavujúcimi sa sociálnou marginalizáciou a vylúčením. Kumulácia sociálnych handicapov vyúsťuje do nárastu sociálneho parazitizmu a sociálnej patológie v každodennom spôsobe života ako jedinej alternatívy znížených životných šancí.
Ako zastaviť rast kriminality
Nárast kriminality je do určitej miery zákonite spojený so sociálnou zmenou, ale jej rozsah ovplyvňuje aj obsah a spôsob uskutočňovania tejto zmeny. Pre rozsah sociálnych nákladov spoločenskej zmeny, prejavujúcich sa v náraste sociálnej patológie, je rozhodujúca miera systémového prepracovania nových životných šancí ponúkajúcich sa transformáciou pre väčšinu slovenskej spoločnosti.
Tieto prepracované životné šance by mali reprezentovať normatívne a hodnotové ustálenie nových pravidiel hry.Tie by sa mali stať jednak bázou novej spoločenskej integrácie, ale aj priestorom mobilizácie sociálnych aktérov k takým adaptačným stratégiám sociálneho správania, ktoré:
-
umožnia uplatniť sociálny potenciál aktérov
-
budú modernizovať spoločnosť
Napriek všetkým skeptickým výhradám, ktoré môžeme vyjadriť k presnosti obrazu kriminality optikou policajnej štatistiky, je pre nás na Slovensku jediným informačným zdrojom o stave a vývoji kriminality.
Inými slovami, ide o to, do akej miery je transformácia aj modernizáciou, v akých smeroch, pre koho a v akom rozsahu. Práve vývoj sociálnej patológie a kriminality nastoľuje otázku nielen sociálnych súvislostí, dôsledkov či nákladov spoločenskej transformácie, ale dokonca jej smerovania a osudu.
Autorka je pracovníčka Katedry sociológie FFUK, Bratislava
